TOPlist

Hlavní menu

  ›› úvodní strana
  ›› guestbook
  ›› odkazy
  ›› arty "pro povídky"
  ›› layouty

Ostatní povídky

  ›› jednorázovky
  ›› kapitolovky
    ›› rozepsané

        

1.kapitola - Magor a staro-nová kamarátka


     vloženo: 18.12.2011    aktualizováno: 09.04.2012   
     9.804 znaků / 1.655 slov    počet zobrazení:   

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Part 1 - píše Ann

   Plavovláska sedela vo vlaku a modrými očami si obzerala prostredie okolo nej. Premýšľala nad kopou nepodstatných vecí, ktoré sa premleli počas celého jej života. Prvý bol hlavný nepriateľský cieľ celého jej života aj žitia v škole - nafintený, debilný, idiotský, oslintaný, preafektovaný, chudák, magor Sirius Black! Kazil našej Samanthe jej život odmalička. Nikto nevie prečo sa nemali v láske - jednoducho to tak bolo a bez ich provokácii a hádok cez hodinu, vo Veľkej Sieni, či na chodbe si ani Rokfortský obyvatelia spráchniveného hradu nevedeli predstaviť deň. Mysľou ponorenou do smiešnych spomienok jej dní sa zrazu chodbou ozval rozruch...
   "Jameeeeees!!!" tiahlo sa dlhé meno cez chodbu, no hlučnejší bol ten, kto to meno vyslovil - smial sa a práve otváral kupé na plavovláskinom kupé. "Tu nikto nie je, poď sem! Inde už miesto nebude." Spokojný Sirius Black si sadol oproti modrookej dievčine, len po nej očami letmo preletel a kútikom sa uškrnul. Provokatívne si vyložil nohy na sedačku vedľa nej.
   "Nikto?" nadvihla rozhorčene pravé obočie a vražedne zahliadla po tom lámačovi ženských sŕdc oproti nej. "Prepáč," dievčina sa zatvárila zrazu chápavo. "Zabudla som na to, že ty vidíš iba seba, seba, seba....a tvoju nekonečnú lásku Jamesa."
   "Niekto ma spomínal?" vysmiaty James Potter sa hodil vedľa Siriusa. "Čauko, Rosretová, zas si tu vy dvaja vyznávate nehynúcu lásku?" James tento vzťah vôbec nechápal. Nie, žeby si dali pokoj nech je všade mier konečne, ale tí dvaja sa museli stále o niečom hádať. Nech to bolo čokoľvek.
   "Nehynúcu, aj by bola keby Siriusove nohy," s krutosťou ich odhodila od seba na zem. "tu nehnili a nezamorovali moje prostredie. Vieš, James.... ty si si možno s tou tvojou partiou na ten smrad zvykol, ale stále našu školu obýva aj tá inteligencia, ktorá si aspoň raz za čas vymení ponožky. Nedivila by som sa, keby tam náš milovaný Siriusko choval bakteriálnu farmu."
   Siriusom to ani nehlo. Lenivo si prekrížil nohy a zaklonil hlavu dozadu, aby sa oprel. Samantha si zas prekrížila ruky na hrudi a zadívala sa von oknom. James zas s napätím čakal, čo jej odsekne Sirius. I keď tie ich hádky niekedy liezli človeku na hlavu - bola to sranda ich pozorovať.
   "Vidíš, Rosretová? Toto je z teba - zatrpknutá harpya, ktorá má voči mne stále nejaké problémy. Ak máš komplexy, tak si bež za Slugym a môžeš mu pomôcť s jeho skúmavkami - príjemne si pokecáte a možno ťa ponúkne aj svojim ananásom... Bude sa ťa vypytovať kde sú tvoji rodičia a bude ťa chváliť, že raz dostaneš taký vysokopostavený post na ministerstve, ako majú ony. Alebo ti vymyslí nový post - Oddelenie Feministiek." James sa zasmial a Sam len zvierala päste. Odfrkla si, no nechcela to nijako komentovať. Sama pre seba si uzavrela dohodu, že dokonca cesty s ním neprehovorí. Len to sa nedá! Tá jeho debilita siaha za jej hranice a priam ju provokuje. Povedz mu niečo! Vynadaj mu! Ostrihaj mu v spánku vlasy.... proste niečo sprav! Priam ťa nazval feministkou!
   "Presne, môj sen!" Samantha nabrala trošku odvahy a s celkom milým úsmevom sa pozrela na Siriusa, ktorý čakal, čo mu povie. Očividne ho tieto hádky rovnako bavili ako Jamesa, ktorý sa robil, že nič nepočúva, no bol príliš nápadný. "Hlavná šéfka Oddelenia Feministiek a nechám ťa zavrieť, čo ty na to? Také chladné štyri steny, s výhľadom na močiar v okolí väzenia by bol pre teba akurát. Veď sa budeš cítiť ako doma, Black," uchechtla sa Samantha. Dobre vie, ako nenávidí Sirius svoju rodinu, svoje priezvisko a všetko, čo sa okolo toho týka. A dobre vie aj to, že Sirius sám povedal, že radšej by žil v Azkabane ako s rodinou pod jednou strechou. Kto vie, možno sa mu to raz vyplní.
   "Rosretová, Rosretová..."
   "Black, Black. Prečo si vlastne Black? Zaprel si svoju rodinu, no zbaviť mena sa nedá. A či chceš, či nechceš, debilom ostaneš stále. Tak vyskoč! Von! A hoď sa pod vlak! A budem najšťastnejšia na tejto zemi!" Samantha si o kúsok pozmenila Shakespearovo dielo a smiala sa. James taktiež a Sirius mal len svoj kamenný výraz s menším úškrnom v pravom rohu pery.
   "Už ti niekto povedal, že si strašne hnusná?" spýtal sa Sirius prvú otázku, čo ho napadla.
   "Si prvý, Black, ale aj tebe by to mal niekto povedať. Tie vlasy, pery, oči...." hrano zaľúbene sa naňho zadívala s otvorenými ústami. "Black, už by si nikdy nemal chodiť večer po chodbách - ešte vyľakáš McGonagallku a zoberie nohy na plecia.... Nikdy si nepremýšľal nad plastickou chirurgiou? Alebo nad nenávratnou cestou na Severný Pól? Pokojne by som ti zaplatila aj cestu."
   "A nepôjdeme tam spolu? Ty a ja...," občas sa Sirius nazdával, že na Samanthu zapôsobí svojim šarmom, no vždy bol vedľa. Samantha bola totiž dievča, ktoré bolo komplikované. Bavila sa po väčšinou len s chalanmi, no Siriusa nenávidela. Bola krásna, no nikdy to pre ňu nebolo to hlavné. Ešte aj hráva metlobal - vždy sa smeje, keď sa Potter "zdrbe" z metly.
   "Sirius," nahlas prehltla horké sliny a nahla sa trošku dopredu -to isté spravil aj Sirius. Chytila ho za Chrabromilskú kravatu a pritiahla si tak jeho tvár bližšie k svojej. "Po ničom viac netúžil. Len ty a ja - o samote. Ja budem na brehu rieky osvietená mesačným svitom. Vlasy mi budú hladiť moju tvár a budem ti kývať. Kývať ti a smiať sa, keď sa ty budeš s betónovými topánkami topiť v najhlbšej studenej rieke akú nájdem," víťazoslávne sa usmiala, no ešte dodala. "A pri mne našpúlené pery neplatia, Black. Ešte mám dosť zdravého rozumu na to, aby som si to s tebou rozdala vo Filchovom kabinete." To dostalo hádam aj Jamesa, lebo sa smial - Sirius porazenecky zavrčal a vrátil sa do svojho postoja predtým - ignoroval Samanthu. A Samantha? Smiala sa s víťazným úsmevom na tvári. Dokonca si ťapla aj s Jamesom.
   "Dobrá práca," uškŕňal sa James a potľapkal Siriusa ľútostivo po nohe. "Tichošľap, hádam ti nezranila tvoje veľké ego."
   "Neruším?" ozval sa tenký hlások od dvier. Tri páry očí sledovalo slečnu, ktorá stála vo dverách, no s pevným pohľadom, že si sem dnes sadne. V rukách držala čierny zamatový kufor. Červené vlasy jej spadali na chrbát v menšom vlnobití a zelené oči sledovali život v kupé.
   Samantha sa na ňu usmiala a kývla hlavou - poznala ju, no pred chalanmi a bude robiť, že ju vidí prvýkrát. Úskokom sa pozrela na Siriusa, ktorý na nej mohol oči nechať. Len či na nej celkovo, alebo na jej štíhlom drieku, dlhých nohách, alebo tie oči nechal v jej výstrihu.
   "Ja som Samantha von Rosretová a toto je James Potter a hento vedľa neho je čudo, ktoré si z teba poslintá za chvíľu aj nohavice, ale inak ho voláme Magor," uškrnula sa Samantha a na kamarátku žmurkla.
   "Teší ma, ja som Emily Dearheartová a nastupujem na Rokfort do posledného ročníka.... som z inej školy, takej nenápadnej sídliacej na juhu Talianska," zelenými očami si Emily prezrela všetko okolo nej. Nové prostredie, nové priateľstvá a staré tajomstvá a jej stará - možno zlá, možno dobrá - minulosť.
   "Taliansko...ja-ja...ja.... nie som Magor!" zahliadol Sirius po Sam. "Som Sirius Black," nahodil ten najbalitelnejší pohľad na krásku oproti sebe.
   "To je fuk, za koľko tam budeme?" ignorujúc Siriusa - no s jemným baliacim žmurknutím naňho - si vystrela ruky nad chrbát a zívla si.

   Part 2 - píše Wera

   Sirius mohol na nej oči nechať. Také dievčatá na Rokforte teda nie sú. Odsunul Jamesa na bok, aby si mohla vedľa neho Emily sadnúť. Ona sa len pousmiala, vzala kufor a odložila ho na hornú poličku, stavajúc sa pritom na špičky, čím sa jej trochu nadvihla sukňa. Sirius nasucho prehltol, sledujúc Emilynin zadok. Ona len pootočila hlavu dozadu a všimla si jeho pohľad.
   „Aby ti oči nevypadli," povedala Em s úškrnom a hodila sa na miesto vedľa Sam a prehodila si nohu cez nohu s úsmevom pozorujúc Siriusove vyvalené sivé oči. Nakloní sa k nemu a luskne mu pred očami. Ním až mykne a ona sa zvonivo zasmeje. Vymenia si pobavené pohľady so Sam.
   „A neodpovedal si mi," povie narážajúc na otázku, kedy budú v Rokforte.
   „Ehm...no...," nevie sa vykoktať Tichošlap.
   „Približne za hodinu," odpovie jej namiesto neho chlapec predstavený menom James Potter.
   „Ďakujem", milo sa naňho usmeje a Samantha len prevráti očami.
   Cesta pomaly ubiehala v tichu, len pár krát si Emily so Sam vymenili veľavýznamné pohľady, pričom Emily vždy dostala záchvat chichotania.
   Keď už zostávala len polhodina do príchodu vlaku, Emily pozrela na Sam, tá sa len usmiala a ona sa prudko postavila. Načiahla sa k svojmu kufru a zložila ho na sedadlo. Potom sa otočila k chalanom, ktorí ju priam hypnotizovali pohľadmi a prehovorila milým, ale ráznym hlasom.
   „Vezmite si z kufrov čo potrebujete na prezlečenie a nechajte nás, aby sme sa mohli v kľude prezliecť. Naozaj nemám chuť prezliekať sa pred cudzími chalanmi." Sirius sa trochu neochotne zdvihol z miesta, kde sedel.
   Vybral si zo svojho hnedého kufra s logom Rokfortu a iniciálkami S.B. čierny habit a Chrabromilskú kravatu. James nasledoval jeho príklad a pomaly sa vyvliekli z kupé. Keď za nimi Samantha zavrela dvere, Sirius ešte s nádejou nakukol dnu cez okienko. To mu Sam len s drzým úsmevom zamávala a zastrela v kupé. Rozosmiala sa a Emily ju nasledovala.
   Spoločne si tľapli a objali sa.
   „Tak veľmi si mi chýbala," povedala, no skôr zamumlala, Emily do Saminích plavých vlasov.
   „Veď aj ty mne," s úsmevom sa odtiahla Samantha.
   Emily jej úsmev opätovala a otvorila si kufor. Jej oblečenie pozostávalo z bielych blúziek a čiernych sukní. Trochu sa pohrabala v kufri a vytiahla z nej na mieru šitý čierny habit a prehodila si ho na seba.
   Obsah Samantinho kufra pozostával z tričiek, viest, sukieň a podkolienok s Chrabromilským lemom plus metlobalový habit. Em dostane podobné oblečenie, po zaradení do fakulty.
   Sam sa poobliekala do bielej blúzky, sukne, navliekla si podkolienky a obula topánky. Cez to si prehodila čierny habit s Chrabromilským levom pripnutým na jeho ľavej strane.
   „Wáááu," dostala zo seba Emily.
   „Dúfam, že aj ja budem v Chrabromile...," nestihla dopovedať Emily, pretože...

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Kapitoly: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, epilog