TOPlist

Hlavní menu

  ›› úvodní strana
  ›› guestbook
  ›› odkazy
  ›› arty "pro povídky"
  ›› layouty

Ostatní povídky

  ›› jednorázovky
  ›› kapitolovky
    ›› rozepsané

        

2.kapitola - Slizolin


     vloženo: 09.04.2012    aktualizováno: 09.04.2012   
     14.598 znaků/2.418 slov    počet zobrazení:   

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Part 1 - píše Ann

   Zrazu na chodbe nastal rozruch, ktorý spôsobovali nejakí ľudia, čo sa hádali. Študenti z kupé okamžite povychádzali von, aby zistili, čo sa deje. Samantha a Emily taktiež vyšli von a naskytol sa im geniálny pohľad.
   Sirius Black pritlačení o stenu chodby a pri ňom besniaca študentka očividne Bystrohlavského "klanu". Všetci načúvali a pozorne skúmali situáciu. Zdá sa, že Black sa motal tade, kadiaľ sa nemal.
   "Ty hnusný úchylák!" kričala po ňom Bystrohlavčanka a šermovala pred jeho nosom prútikom. Chudák Black si len kryl svoju tvár, aby mu náhodou nevypichla oči. Bodaj by, aspoň by už nelámal úbohé nevinné srdcia svojimi šedými psími očami.
   "Ja? A úchylák?" namietal Black, no bolo jasné, že jej musel niečo spraviť, len čo?
   "No nie, ja som tu tá úchylná!" zúrila naďalej študentka.
   "Aspoň si to priznáš," mykol lenivo Sirius plecami a pomaličky sa zakrádal od nej preč.
   "Ty úbožiak!" zaslala po ňom kliatbu, ktorá mu pekne povytiahla jeho červené trenky hore až to zaškrípalo. Chodba vybuchla smiechom a naša milá casanova sa išla od hanby prepadnúť. Rýchlo zabočil do kupé, kde predtým provokoval Samanthu a sadol si ku oknu. Ešte stále si ťahal svoje červené trenky späť na správne miesto, aby mu nerezala určité veci vpredu.
   "Ty si taký pako!" smial sa na ňom Potter, keď vošiel dnu v sprievode Emily a Samanthy, ktoré sa museli jednoducho smiať. Pribudol na posádku aj nový člen - Remus Lupin, ktorý sa nenápadne chechtal vo dverách a neveriacky sa díval na svojho kamaráta.
   "Sirius, Sirius, ja som ti hovoril, že nemáš nakúkať cez to poodostreté okienko do dievčenskej kabínky," Lupin sa smial, pohľadom však skĺzol na novú dievčinu vedľa neho, ktorá sedela pri dverách oproti Siriusovi. Tá ho sledovala tiež. S veľmi zaujímavým pohľadom si ho skúmala, ale čoby...žeby to bol letmý baliaci úsmev od Emily na Remusa? Samantha sa tomu len čudovala, no poznala Emily dobre, toto je jej vec.
   "Ty si nakúkal? A ďakujem ti Remus za objasnenie situácie," spozornela Samantha. Toto mu musela nejako dať vyžrať. "A inak...máš strašne sexistické spodné prádlo ...mňám mňám.. asi ťa spapám, Black." Celé kupé sa smialo, len nášmu Blackovi do smiechu vôbec nebolo.
   "No lákalo ma to, a čo? Aj tak nad pohľad polonahej Emily nemala," zasnene sa zadíval pred seba Sirius. Nastalo hrobové ticho. Prešlo pár krokov a bolo počuť zvuk dlane na niečom líci. Kroky von z kupé. Všetci skákali pohľadom na odchádzajúcu Emily a červené líce Siriusa.
   "Ty si ale pekný idiot, Black," uškrnula sa Sam a potľapkala vedľa seba na voľné miesto, aby si sadol Remus vedľa nej. Mala ho asi najradšej - ten z normálnejších, i keď to tak niekedy nevyzeralo.
   "Ale pekný!" Sirius si v tom oslovení našiel svoj kompliment a spokojne s posadil.
   "Ty si taký magor," Samantha oproti nemu prevrátila znechutene oči.
   "Ale stále som najžiadanejší na celej škole a každá ma chce," usmieval sa ako slniečko na hnoji. Dokonalá fotka pre časopis "Krásny tupci!"
   "Každá? Viem, ktorá ťa nechce.... ja...a ani Emily," Samantha mykla plecami. Vie, že Sirius na hodenú návnadu menom Emily zareagoval ihneď. Trošku sklamane zložil hlavu dole, no okamžite ju vystrel.
   "Môjmu šarmu nikto neodolá, ver mi! Som ten naj sexy chalan zo školy, získam aj ju ver mi," potichu sa zasmial.
   "Alebo ten najnamyslenejší chalan zo školy s IQ dážďovky, ktorému hlava slúži len na to, aby mu nenapršalo do krku," šepla si znechutene Samantha pre seba, no počuli to aj James aj Remus, len Sirius bol tak trochu - mimoň.
   "Čo vám je smiešne?" Sirius ihneď zareagoval, keď sa jeho kamaráti rozosmiali.
   "Ááále...na ničom," tľapol ho James po pleci. "Len nad hlúposťou a namyslenosťou niektorých ľudí."

   Všetci pekne sedeli už vo vyhriatej Veľkej Sieni a čakali na zaradenie nováčikov do ich fakúlt. James, Sirius, Remus aj ich malý krpec Peter sedeli pri sebe. Pravdaže vedľa Jamesa aj jeho láska Lily a Samantha sedela pri nich. Možno bohužiaľ, možno paráda, ale s Lily si veľmi dobre rozumeli. Veď Samanthe to ani neprekážalo, aspoň mohla na konci hostiny ohadzovať Siriusa zbytkami jedla ako to robila vždy takto začiatkom roka .
   "A teraz posledná študentka, ktorá ku nám nastúpi do siedmeho ročníka z Talianska - Emily Dearheartová," Všetci chalani sa obzreli za ňou. Bohužiaľ jej čierna sukňa a celkové jej oblečenie zvýrazňovali príliš jej prednosti, takže by sa hádam nikto nečudoval, keby stoly nedržali na nohách, ale na niečom, čo sa chalanom postavilo.
   Samantha si len v hlave opakovala: Chrabromil! Chrabromil! Chrabromil! Chrabromil! Aj keď mala tušenie, že Emily je stvorená pre úplne inú fakultu. Možno aj Sirius si prial Chrabromil, keby len on vedel, že Emily tu je na to, aby ho ponížila....
   "Slizolin!" vykríkol klobúk do ticha v sále. Sirius si povzdychol a Samantha tiež, len Slizolinský stôl hulákal akoby priam dosiahla jeho mužská časť najvyšší stupeň orgazmu - na čele s Luciusom.
   "To nie je možné," ozval sa sklamaný Sirius, Samantha sa nad tým len potešila.
   "To je smutné, Siriusko... nebudeš ju môcť ako baliť - je Slizolin..a ty ten Slizolin tak nenávidíš," lenže Samantha spozorovala niečo, čo aj Sirius. Emily nešla ku Slizolinskému stolu, ale k Chrabromilskému.
   "Slečna Dearheartová, ale to nie je Slizolinský stôl!" upozornila ju hneď McGonagallová.
   "Ja viem, len... musím ešte niečo spraviť," s jemným úsmevom na tvári podišla až k Siriusovi - milo sa naňho zadívala a pohladila ho po líci. "Ach ty moja láska jediná.... vieš čo chcem?" provokatívne sa nahla k jeho uchu, tak aby on videl celý jej napasovaný výstrih, a tak sa mohol roztápať od rozkoše.
   "Som len tvoj, ak to chceš," nezmohol sa pomaly ani na slová, no Emily to využila. Schytila pohár vody zo stola a vyliala mu ho priamo do rozkroku.
   "Schlaď svoj mozog, ktorý prebýva medzi tvojimi nohami.... ja ťa nechcem, zbohom Sirius. A inak, ahoj Remus," zvesela mu zamávala a za bujarého potlesku zo Slizolinu si išla sadnúť na svoje správne miesto.
   "Tá ti dala, vidieť, že je Slizolin," uznanlivo, no s troškou odporu to okomentoval James.
   "Aj tak bude moja. Toto bude vojna medzi mnou a ňou - už jej nedám pokoj do konca života," Sirius nevedel, čo má robiť. Žmoliť nohavice si nemohol, aby mu odtiaľ voda ako tak stiekla - vyzeralo by to divne, no ani odísť nechcel.
   "Nebude tvoja," opakovala mu stále Samantha.
   "To nemôžeš vedieť, veď ju ani nepoznáš!"
   "Keď myslíš," s kamenným výrazom v tvári sa pustila Samantha do svojho jedla a na Siriusove otázky vôbec nereagovala. A ba hej, keď ju nenechal v kľude najesť tak na jeho krásnych vlasoch skončila paradajková omáčka. Tak mal Sirius totálne skazený účes aj túto večeru.
   "Ako na začiatku školského roka, tak až po jeho koniec," skonštatovala Samantha na konci večere a vstavala preč od stola, aby prešla ku dverám, kde na ňu už čakala Emily.

   Part 2 - píše Wera

   Nervózne sa obzerala a cítila sa naozaj divne. Jediná vytŕčala medzi malými prváčikmi a veľmi dobre si uvedomovala aj pozornosť, ktorú na seba, možno chcene možno nenechcene, pripútala. Keď už tam stála posledná a profesorka vyslovila jej meno, pomaly sa pobrala k stolčeku. Nechala si na hlavu položiť triediaci klobúk a v Sieni zavládlo hrobové ticho. Srdce jej divo búšilo a nezmohla sa na jedinú myšlienku. Do ticha vo Veľkej Sieni sa ozval ten osudový výkrik: „Slizolin!"
   Z troch zo štyroch fakultných stolov sa ozval hlboký povzdych, zatiaľ čo zo strieborno-zelenej masy detí sa niesli radostné výkriky. Emily si potichu povzdychla, pretože dúfala, že bude spolu so Samanthou v Chrabromile. A aj s Remusom. Mal krásne medové oči. Síce bol trochu strhaný, ale pôsobil milo.
   S predstieraním úsmevom si to zamierila k Chrabromilskému stolu a keď po akcii so Siriusom vypukli od Slizolinského stolu veľké ovácie, s úsmevom tam odcupkala. Sadla si vedľa plavovlasého chalana, ktorého si už predtým všimla.
   „Lucius," predstavil sa jej bez žiadnych okolkov a jeho oči nesmerovali do tých jej, skôr do jej hlbokého výstrihu.
   „Emily, ale to už vieš," povedala so zvodným úsmevom a pevne mu stisla ponúkanú ruku.
   „Ty si prírodný blond, alebo sa odfarbuješ?" so záujmom sa ho spýtala Em prezerajúc si jeho svetlé vlasy. Luciusa tá otázka zaskočila a očividne nevedel, čo povedať. Ani nestihol, keďže ju niekto poklepal po pleci a ona sa otočila. Z druhej strany vedľa nej sedel čiernovlasí chlapec, so známymi sivými očami a polodlhými tmavými vlasmi.
   „Ja som Regulus...Black," po krátkej odmlke dodal chlapec a taktiež k nej vystrel ruku.
   „Black? Siriusov brat? A moje meno vieš," nedalo jej, aby sa ho to nespýtala a aj jemu potriasla rukou. On si pohŕdavo odfrkol a po chvíli ju pustil.
   „Ten prašivý zradca? Bohužiaľ. No radšej by som bol, keby ním nebol. Zriekol sa našej rodiny a ešte je aj v Chrabromile!" Reg sa ovládal, aby si neodpľul. Ona ho s predstieraním záujmom počúvala. Od stola sa postavil riaditeľ Dumbledore, vo fialovom habite, ktorý mu bol očividne krátky a podobal sa skôr na župan. S perverzným úsmevom sa poobzeral po Veľkej Sieni a div, že mu protéza a sklenené oko nevypadli, išiel sa vynadívať na všetkých...prváčikov, chlapčekov. Rozhodil rukami (skoro si ich z pántov vyhodil), akoby ich chcel všetkých objať.
   „Tak vás vítam v novom školskom roku, moje milé dietky," povedal a perverzne sa oblizol.
   „Chcel by som vám pripomenúť, že..."
   „A bla, bla, bla..." ozvalo sa z Luciuosvej strany. Emily sa tým smerom pozrela a zamračila sa na Luciusa. On sa zatváril, ako že ja nič, ja nič ja steblo trávy a naklonil sa dozadu, aby sa ukázal ďalší chlapec. Mal podobné vlasy ako Emily, len trochu tmavšie a dlhé po zadok. S drzým úsmevom sa na ňu pozrel a zabodol do nej svoje zelené oči. Nahol sa pred Luciusa a usmial sa na ňu.
   „Rodolphus Lestrange, ale môžeš mi hovoriť Rod, alebo Rody," predstavil sa jej podávajúc jej ruku. Ona mu ju podala a prekvapivo zažmurkala, keď na chrbte svojej ruky ucítila jeho pery a konček jazyka. V bruchu ju zašteklili motýlie krídla.
   „Ehm...Emily," zaskočene sa predstavila a odtiahla svoju ruku.
   „Ja viem," povedal s úsmevom.
   „Dúfam, že si nepočúvala toho starého úchyla, pretože to každý rok je to to isté. Bla, bla, bla nemôžu sa používať tieto predmety, bla, bla, bla do Zakázaného lesa nesmiete chodiť a tak ďalej a tak ďalej...Ak by si chcela, niekedy by som ťa do Zakázaného lesa vzal," povedal s predstierane milým úsmevom doprevádzaný žmurknutím. Emily zacítila príležitosť, tiež sa k nemu nahla najviac, ako to len šlo a pozerajúc mu do tváre, z ktorej vyžarovalo vzrušenie.
   „Možno...niekedy...keď sa lepšie spoznáme..." potichu šepkajúc sa mu takmer dotýkala svojimi plnými perami tých jeho. Rody privieral oči a špúlil k nej pery. Tak nabudený a vydráždený, už dlho nebol. Emily mu končekom jazyka prešla po perách a následne sa odtiahla. Rodolphus sklamane otvoril oči a hodil na ňu šteňací pohľad.
   „A pusu nedostanem?"
   „A chceš?"
   „Že váhaš."
   „Možno tu, niečo bude," s úsmevom mu podrazila ruku, s ktorou sa opieral o stôl a on padol tvárou rovno medzi Luciusove nohy, kde sa rysovala, nemalá vybúlenina. Lucius sa od prekvapenia prekotil dozadu spolu s Rodym. Emily sa začala smiať spolu s Regulusom a ďalšími dvoma chalanmi. Jeden mal podobne ako Rodolphus červené vlasy, len o veľa kratšie a pomenší, bledý chlapec s havranými vlasmi a orlím nosom. Keď sa dosmiali, dozvedela sa, že čiernovlasý chlapec je Severus Snape a červenovlasá kópia Rodyho je jeho brat Rabastan. Zistila aj to, že Severus je už po sedem rokov šikanovaný tou "Potteroviec" bandou. Počas večere sa zoznámila s ďalšími ľuďmi, ako boli Belatrix Blackovou s odstávajúcimi čiernymi vlasmi a ťažkými viečkami, vychudnutou Narcissou Blackovou, vypasenejším Fenrirom Greybackom, Luciusovími gorilami Crabbom a Goylom, so súrodencami Carrowovími- silnejšou Alecto a jej opakom vychrtlinou Amycusom a s chlapcom, čo viac pripomínal dievča, so zlatými lokňami Evanom Rosierom. Všetci mimo dievčat po nej žiadostivo pokukovali a Emily sa začala cítiť čoraz viac nesvoja. Medzitým sa na stoloch vo Veľkej Sieni vystriedali predjedlá, polievky, hlavné jedlá a múčniky. Keď už vrava vo Veľkej Sieni znova začala naberať na intenzite, ten starý, nevypelichaný dedouš vo fialovom župane znova vstal a všetky oči sa otočili k nemu.
   „A teraz šup, šup do postielok," zatlieskal a tým ukončil svoju reč a zahájil večierku. Od všetkých stolov sa začali zdvíhať decká. Emily medzi prvými vybehla od Slizolinského stolu a postavila sa ku vstupným dverám, vyčkávajúc Samanthu. Keď ta prišla, vybrali sa zatiaľ spoločnou cestou.
   „Videla som tvoju akciu s rajčinovou omáčkou," usmiala sa Em a tľapla si so Samanthou. „Ty si teda zlá," zasmiala sa.
   „A mne zase nešlo si nevšimnúť tú hromadnú zoznamovačku," podpichla ju Sam. Emily s hlbokým povzdychom prevrátila očami.
   „Áno, niečo strašné! Áno, na začiatku to bolo fajn, ale ku koncu, keď sa ku mne nahrnula minimálne polovica chalanov a chcela sa zoznámiť...už ma bolí ruka, aha!" zamávala jej "bezvládnou" pravou rukou pred nosom. Sam ju po nej plesla a Emily si ju hneď pritiahla k telu.
   „Nebi má!" zatiahla na oko urazene. Ako na povel zastali pred schodmi a pozreli sa na seba.
   „No ja budem musieť ísť..."odmlčala sa Sam a pozrela smerom, ktorým prúdili chrabromilčania do ich veže.
   „Tak sa zajtra uvidíme..." Emily pozorovala zasa dav deciek prúdiacich do žalárov. Neovládla sa však a na rozlúčku ju ešte objala, pričom jej Sam objatie opätovala.
   „Tak sa drž," rozlúčila sa s ňou a vybrala sa spolu s ďalšími študentmi do chrabromilskej veže. Emily ju so smutným úsmevom pozorovala a nakoniec sa vybrala do žalárov.. Po ceste tam ju dobehlo pár jej nových "priateľov". Spolu prišli k portrétu.
   „Čierne srdce," s úsmevom a pohľadom upreným na Em povedal heslo Rabastan a portrét ich vpustil dnu. I keď decká chceli, aby Emily ešte zostala v klubovni a porozprávala sa s nimi, odmietla, a vybrala sa do svojej izby. Jej izba sa nachádzala za prvými dverami, ktoré sa nachádzali na prízemí. Otvorila dvere a potešila sa, keď zistila, že izbu má sama pre seba. Všetko tam bolo ladené do zeleno-striebornej. Pri posteli stál jej kufor a na posteli prichystané oblečenie v slizolinských farbách.
   Vyzliekla sa, a len v spodnom prádle prešla do kúpeľne, kde sa odmaľovala a šmahom prútika si vyčarovala malé bezdrôtové rádio. Naladila si príslušnú stanicu, zvýšila hlasitosť a začala tancovať do rytmu so zubnou kefkou v ústach. Keď už si vyplachovala ústa všimla si okna a nazrela doň. Aké bolo jej prekvapenie, keď z neho uvidela do chlapčenskej kúpeľne. A ešte väčšie keď pri tom okne stáli Lucius, Rabastan, Rodolphus a Regulus, div neslintajúc. Ona len sťažka prehltla, no dokázala sa na nich ešte usmiať, poslať im vzdušný bozk a potom zaliezla do izby. Zatiahla závesy, obliekla sa do saténovej nočnej košele a so zvláštnym pocitom zaspala v bavlnených prikrývkach.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Kapitoly: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, epilog