TOPlist

Hlavní menu

  ›› úvodní strana
  ›› guestbook
  ›› odkazy
  ›› arty "pro povídky"
  ›› layouty

Ostatní povídky

  ›› jednorázovky
  ›› kapitolovky
    ›› rozepsané

        

4.kapitola - Deň, keď sa Samanthina a Emilyna cesta vôbec neskrížili


     vloženo: 24.05.2012    aktualizováno: 24.05.2012   
     19.148 znaků/3.236 slov    počet zobrazení:   

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Part 1 - píše Ann

   Sirius Black bol rozzúrený. Tie dve - Samantha a Emily ho úplne štvali. Akoby sa zoznámili a náhodne stretli vo vlaku len preto, aby mu zo života spravili peklo. Ako sa preboha mohli stretnúť dve rozdielne študentky, s rozdielnymi povahami, fakultami a tak dobre si hneď padli do oka? To nie je ani možné! Preklínať ich! Keby nebolo Samanthy....
   "Už viem, ako sa jej pomstiť!" z rozzúreného Siriusa sa zrazu pred očami Jamesa a Remusa stal pomstychtivý. Kútikom úst sa uškŕňal a hľadal niečo vo svojom kufri pri posteli. Konečne to NIEČO vybral. Bol to len kus papiera a brko.
   "Aj nám povieš, čo výnimočného osvietilo tvoju hlavu?" James sa natŕčal nad premýšľajúcim Siriusom, ktorý sedel na svojej posteli a očividne premýšľal (čo je naozaj výnimočná udalosť, keď Sirius používa k niečomu aj svoj mozog.)
   "Samantha von Rosretová," uškrnul sa Sirius pri jej mene. Očividne ho už netrápilo to, že Emily mu vyliala atrament do tváre - na tú zabudol. Teraz sa len sústredil na Samanthu. Emily sa bude však pokúšať baliť ďalej... "Čo je to vlastne z dievča? Bolo vlastne zaľúbené? Vie vlastne, čo je to za pocit, keď ju niekto ľúbi?"
   "Fajn... to máme teraz chápať, že ťa osvietilo a budeš spriadať básne o láske?" James pokrútil hlavou. Nikto nechápal Siriusove zmýšľanie.
   "Skoro si na to prišiel, paroháč. Ide o to, že Samantha ma štve, a keď bude zaľúbená do niekoho, tak mi snáď dá pokoj," vysvetlil im polopate Black.
   "Už chápem - celkom. Len, zabudol si jednu vec - aj ty ju provokuješ," doplnil Siriusa Lupin. Pravdaže aj na to náš milý "osvietenec" myslel.
   "Aj o to ide, vieš? Chcem ju nejako dostať, strápniť ako to ona začala odjakživa na mne. Vrátiť jej posledné dva dni aj s úrokmi nech má na čo spomínať, keď niekto povie meno Sirius Black!"
   "Tak, ako znie tvoj diabolský plán? Zauč nás do toho, lebo my dvaja sme stále mimo," vysvetlil pre zmenu Remus Siriusovi. James len prikyvoval. Všetci boli spolu v akomsi kruhu pri posteli a magicky sa dívali na papier, kde aj tak hovno bolo napísané.
   "Napíšem Samanthe ľúbostný list - akože ja budem jej tajný ctiteľ," začal sa nenormálne na tom smiať Sirius, lenže Jamesom a Remusom to ani nehlo - ešte si priam pomysleli, či ten atrament mu nezobral trošku z jeho posledného kúštička mozgu. "Pomaličky ju budem namotávať. Odhaľovať nejaké jej tajomstvá, za ktoré sa možno hanbí, za ktoré možno ani nie, alebo lepšie! Budem pre ňu niečo ako kamarát. Bude sa mi zverovať so všetkým, do koho je, kto sa jej páčil, odkiaľ pozná Emily - myslím si, že vo vlaku, keď sa stretli, tak to nebol prvýkrát. A jej najhoršie tajomstvo potom zverejním dobre nevhodným spôsobom na verejnosti - metlobal je trebárs vynikajúce miesto."
   "Dobre... moc s tým nesúhlasím, lebo si myslím, že aj tak sa ti to nepodarí, no do toho... my sa budeme len dívať," poznamenal James, ktorý upozornil nenápadne na to, že Sirius nemá moc logické myslenie - ak mal vôbec niekedy aj takúto časť v mozgu.
   Všetci s napätím čakali na písmenká, ktorá sa rozbehli po papieri.... ako to len dopadne, skočí mu na to Samantha?

   Dni pomaličky prechádzali. Z dní sa stal celučičký týždeň a prešiel do druhej slnkom zaliatej soboty na spráchnivenom hnijúcom Rokforte. Všetci ešte pekne o deviatej drichmali. Vtáčiky spievali, zúrivá vŕba sa ostro rozháňala svojimi konármi a ohrozovala aj Filcha, ktorý si na ňu zobral motorovú pílu od neznámej muklovskej firmy. Záškodníci spali zadkom otrčený hore, slintali, chrápali a vyrušovali tým celú Chrabromilskú klubovni - tí to však mali v paži. Slughorn si tvoril vo svojich komnatách lektvar na erekciu, Dumbledore si vyberal správe trenírky pod svoj veľkolepý a neblýskaní dlhý habit, McGonagallová pozerala prostredníctvom muklovského internetu stránky typu "Ako ho uspokojiť - 10 rád pre staré dievky" a peroxidová kráska menom Lucius Malfoy opatrne schádzala ešte obviazaná dole schodmi z nemocničného krídla a na každom rohu sa porozhliadol, či nenájde ozbrojené komando menom Samantha.
   Samantha sa pomaličky prebúdzala. Vytrela ruky and hlavu, prepla sa v chrbte a nahlas si zívla. Rozhliadla sa okolo a skúmala jasné slnečné lúče, ktoré osvetľovali izbu.
   "Dneska je krásny deň... stvorený na to, aby som Siriuskovi zas niečo zlé spravila," Samantha si sama pre seba povedala. Už týždeň aj niečo mu nič zlé nepovedala. Len sa občas pochytili na chodbe. Vymenili si celkom známe prezývky typu: "Krava! Magor! Namyslenec! Harpya! Ošuverenec!" atď...
   Načiahla sa po stolíku, kde chcela nahmatať pohár vody, no namiesto toho nahmatala akýsi papier. Okamžite sa posadila na posteľ až si hlavu hlobla o stenu, rozložila poskladaný lístoček a čítala si potichu:

   "Keď slnce sa na obzore zračí,
   chcem si ťa chytiť do mojej náruče.
   Chcem ti pozrieť do tvojich očí,
   A pohladiť pery, červené ako ruže.

   Drahá Samantha,
   keď ťa vidím (tak sa mi dvíha)"
Samantha sa zamračila, ale aj usmiala sa. Pokračovala však v čítaní. "tak mám život krajší. Slnko jasnejšie svieti a deň je omnoho krajší, aj keď sa nad ním skláňajú občas búrkové mračná. Konečne som zasýtil moju túžbu a napísal som ti nedočkavo tento list. Nepoviem ti, kto som, ale chcem ťa spoznať najprv takýmto spôsobom, aby som zistil, či aj tvoje srdce je také krásne ako tvoja tvár.
   Tvoj Tajný ctiteľ.
   P.S.: Odpoveď na list nechaj vždy za rámom svojho okna."


   Samantha vyvalila oči na kúsok papiera a zložila ho späť. Zase ho rozložila a znovu zložila späť. Nechápala ani jednému slovu, no napriek tomu mala na tvári jemný úsmev. Cítila sa akosi šťastne, no nevedela perčo. Kvôli nejakej neznámej osobe, ktorá jej napísala? Ach toľká romantika! Prebehlo Sam ironicky v hlave a uškrnula sa. Tak, Black! Začína ďalší deň, kde ťa budem "trošku" trápiť.
   Plavovláska sa nejako vymotala zo svojej izby len v krátkom tričku a rifliach. Vlasy mala rozhodené na jednom pleci. S poskokom sa vliekla menšou chodbou do Fakultnej klubovne, kde už sedeli aj vyspaní Sirius a jeho verný služobníci Námesačník, Paroháč a Červochvost. Alebo aj naša milá ZOO aj so Siriusom (Tichošľapom).
   "....v jednom obchode v Rokville som si našiel zaujímavý sprej. Nastriekaš sa a vraj po tebe pôjde každá baba, Peter mal by si to vyskúšať. Možno sa ti už nebudú kilometrom vyhýbať," spravil si srandu z kamaráta Sirius.
   "A ty to snáď chceš vyskúšať na Emily?" zapojila sa do debaty Samantha, ktorá sa zaprela lakťami o operadlo pohovky, kde sedeli rozvalení záškodníci.
   "Prosím ťa," odfrkol si Sirius. "Tá už ide po mne dávno - len o tom ešte nevie." Všetci okolo Siriusa prevrátili očami, okrem Petra - ten zas nevedel o čom trepú.
   "Ani nepôjde, la la lalala ," začala si na konci pospevovať Samantha a odkráčala si to k hlavným dverám.
   "Čo si taká vysmiata, Rosretová?" podpichol ju Black, tá sa len s úsmevom otočila naňho a odvrkla mu: "No kvôli tebe určite nie, ibaže by si mi teraz oznámil, že plánuješ spáchať vlastnú vraždu - to by som sa ti s radosťou ponúkla, že ťa aj pochovám hlboko do zeme - a ešte po tebe aj poskáčem, keby si náhodou chcel vyliezť ako zombie. To vieš - príšer na Rokforte máme dosť. Živý príklad náš Ufňukanec"
   "A čo by si spravila, keby som si to rozmyslel a nechcel sa zabiť?" Sirius sa snažil nejako nadviazať reč na ten lístok - tajný ctiteľ a tak, ale len ju chcel provokovať.
   "Rýchlo by som ťa otrieskala lopatou po hlave a odvliekla by som ťa na koľajnice King´s Cross. Počkať...si ťažký - radšej ťa ovládnem imperiusom a ešte si pred skokom pod vlak stiahneš nohavice a ukážeš všetkým naokolo svoj krásny zadok," ihneď sa vynašla Samantha. Dnes jej náladu neskazí.
   "Ty by si len mužov zabíjala, strápňovala. Nie si ty náhodou tak na baby?" nastalo hrobové ticho. Sirius však radšej pokračoval. "To vieš, sa pýtam, keďže sa vôbec nezaujímaš o chalanov a tak... či u teba má vôbec nejaký šancu."
   "Ale kdeže....nie som teplá, nie," pokrútila hlavou Samantha a pomaličky pristupovala k pohovke ku Siriusovi. "Len...ak máš o mňa ty záujem, tak ťa musím sklamať. Taký magorný typ chalana ako si ty sa mi už ale vôbec nepáči."
   "A aký typ sa ti páči?" vyzvedal naďalej. Samantha sa zahladila na plafón Chrabromilu a usmievala sa.
   "Musí byť Chrabromil. Mal by mať krásne hlboké šedé oči, v ktorých by som sa vedela roztápať. Krásne pery, ktoré by boli stále v menšom úsmeve, čierne vlasy tak po plecia v menších vlnkách, čistokrvný, zmysel pre humor, aby vedel žene aj polichotiť, mohol by sa meniť na psa, žiadna kocka v škole.... ber si príklad Sirius. To je ideálny chlap a nie také hormónmi splašené hovädo, ktoré sa ani nevie trafiť do misy, keď čúra."
   Sirius už chcel veľmi namietať - keďže ten opis sa hodil naňho, no Samantha ž bola kdesi dávno preč na polceste niekam do neznáma. No viete, aj Samantha má svoj tajný druhý život, ktorý začína tým, že prejde do obyčajného sveta, kde je tajnou agentkou F.B.I....ale to už trepeme....tak sa nechajte prekvapiť, čo vybavovala.

   Part 2 - píše Wera

   Emily sa zobudila do krásnej slnečnej soboty. Ešte nejakú chvíľu len ležala na chrbte a pozorovala zelené nebesá nad svojou hlavou a usmievala sa. Celý týždeň prebehol bez nejakých komplikácií. Lucius bol zavretý na ošetrovni a ona mala od neho aspoň na chvíľu pokoj.
   Pomaly vyliezla z vyhriatej postele a ponaťahovala si stuhnuté telo. Vošla do kúpeľne, nazrela do okna, aby sa uistila, že chalani oproti ešte spia. Práve kvôli nim začala vstávať skoro. Rýchlo zhodila zo seba nočnú košieľku, ktorá zostala ležať na zemi a vliezla do sprchy a zarazila sa. Načo sa tu bude sprchovať v jednej úbohej sprche, keď sa jej v priebehu týždňa podarilo vypáčiť z Regulusa heslo do prefektskej kúpeľne?
   Okamžite zavrhla návrh osprchovať sa. Schytila zo zeme košieľku a rýchlo vbehla do svojej izby. Roztvorila skriňu, vybrala z nej čierne tepláky a zelené tričko na ramienka, obliekla si obyčajné biele spodné prádlo a modré ponožky, rýchlo na seba hodila veci zo skrine a potichu vošla do slizolinskej klubovne. Poobzerala sa a keď nikoho neuvidela potichu ňou prebehla. Vyliezla portrétom von z klubovne a rozbehla sa k prefektskej klubovni.
   Keď ta dobehla, v tvári bola červená a po tvári jej stekal pot. Zašepkala heslo "mydlové bublinky“ a keď sa dvere otvorili vkĺzla dnu a nestačila sa diviť.
   „Váu," dostala len zo seba a obzerala sa. Skokanský mostík, vaňa vo veľkosti malého bazéna, zvlášť oddelené sprchy, na lavičke kopa mäkkých bielych uterákov. Emily pootáčala všetkými kohútikmi , zhodila zo seba oblečenie a vhupla do bazéna.
   Hladina teplej vody pomaly stúpala a keď už bola po okraj vypla ju. Vo vzduchu sa vznášal lenivý opar z teplej vody, mydlové bublinky a vôňa peny do kúpeľa . Emily bola ako prispaná. Oprela sa hlavou o okraj bazéna a relaxovala. Voda bola príjemne teplá a nikto ju nevyrušoval. Bola tam až kým voda nevychladla.
   Potom vyliezla z bazéna, nechala vypúšťať vodu a ona siahla po zelenom uteráku. Jedným sa dôkladne poutierala a nechala ho ležať na zemi, do druhého sa zabalila. Vlasy si zviazala do drdolu, aby jej nepadali a vybrala sa na podrobnejší prieskum.
   Bosé nohy jej ťapkali po studenej a mokrej dlažbe, ale ignorovala to. Nazrela do spŕch, ktoré vyzerali oveľa lepšie ako tá úbohá, čo mala v izbe. Niekoľko druhov mydiel a šampónov a na držiaku rovnaké uteráky, ako pri bazéne.
   Celú prefektskú kúpeľňu presnorila až na jedny dvere. Zvedavo ich otvorila a zostala vystrašene stáť. Chrbtom k nej stál krátko vlasý blonďavý chalan v hnedej košeli a tmavých nohaviciach. Lucius to nebol, ten mal dlhšie vlasy a bol na ošetrovni.
   Emily zamrelo srdce a začala pomaly cúvať, využívajúc toho, že chalan netušil, že tam nie je. Bohužiaľ, pošmykla sa na mokrej dlážke, zabalansovala s rukami vo vzduchu a spadla na zem.
   „Do riti," zanadávala a bolo jej to jedno. Chlapec si už stihol všimnúť, že tam nie je sám. Otočil sa a uvidel potichu nadávajúcu červenovlásku dvíhajúcu sa zo zeme a pobavene sa usmial. V ruke mal cigaretu, z ktorej sa mu pomaly dymilo.
   „Si v pohode?" spýtal sa jej.
   „Hej, " odvrkla Emily a postavila sa. „Nechcela som rušiť," dodala a otočila sa, pomaly odchádzajúc.
   „Počkaj Emily!" kríkol za ňou chlapec. Em sa v duchu nadávajúc neochotne otočila.
   „Hm?" pozrela na chlapca nenápadne ustupujúc k svojim veciam. Modlila sa, aby po nej nevyštartoval, ako to mali ostatní chalani vo zvyku.
   „Čo tu robíš? Toto je prefektská kúpeľňa," povedal, típol cigaretu o rám okna a vzápätí ju z neho vyhodil rovno na Dumbledora, prechádzajúceho zrovna pod oknom. Ten necítil dopad tlejúcej cigarety na svojej hlave a ďalej pokračoval v ceste zdraviac všetky malé deti. O chvíľu mu cigareta zapálila vlasy a on začal zbesilo pobehovať po Rokfortských pozemkoch, ale to som už odbočila.
   „No...ja...,"začala habkať Emily, keď si niečo uvedomila. „...počkať a čo tu robíš ty? Ty tiež nie si prefekt, to je Regulus, " poznamenala, keď si všimla slizolinskej kravaty. On sa len uškrnul.
   „Bystré dievča. Som Lucas RoseThorn," predstavil sa a vystrel k nej ruku.
   „Emily Dearheartová, ale to vieš, " s úsmevom mu stisla ruku. „Rada som ťa spoznala," ešte rýchlo dodala a vybrala sa k svojim veciam. Lucas si však nedal pokoj a išiel za ňou.
   „Kam ideš?" vyzvedal.
   „Obliecť sa, je mi už zima ," odbila ho, zobrala si z lavičky svoje veci, zaliezla do šatne, ktorú tu našla a rýchlo zavrela pred Lucasom dvere a zamkla sa. Rýchlo sa prezliekla a rozpustila si vlasy, ktoré boli stále trochu vlhké a vyšla von, pričom skoro dostala infarkt. Lucas stále stál pred dverami.
   „Ahoj," povedal s nevinným úsmevom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Noah Elenwood.
   „Čo tu ešte robíš?" zamračila sa Emily a poberala sa k východu.
   „Čakal som ťa."
   „Ďakujem, bez teba by som si to nevšimla," ironicky prehodila Emily a vyšla na stále prázdnu chodbu, smerujúc si to do Veľkej Siene, aby sa mohla, ako ona naivne dúfala, v kľude naraňajkovať. Lucas ju sprevádzal na každom kroku a stále na ňu pozeral. Pri raňajkách si sadol oproti nej, jedla sa ani nedotkol a stále ju sledoval, ako nejaký veľmi zaujímavý červenovlasý (ja som síce ešte taký nevidela, neviem ako vy ale, veď toto je nereálna poviedka) hmyz.
   „Môžeš s tým prestať?" nevydržala to už Emily, keď ju sprevádzal aj do slizolinskej klubovne.
   „A s čím?" spýtal sa tváriac, že nevie o čom točí.
   „S týmto!" rozhodila rukami pred portrétom Emily. „Čierne srdce," predniesla heslo a aj s Lucasom za zadkom vliezla do klubovne.
   „Ale veď ja nič nerobím," povedal a zostal stáť pri schodoch do dievčenských spální. Bohužiaľ, tá Emilyna bola prvá. Takže si sadol na prvý schod a čakal, kým Emily nevyjde. Tá už začala ľutovať, že vôbec vyliezla v toto ráno z postele. Vybrala si zo skrine opasok s puzdrom na prútik, upevnila si ho okolo pása, prútikom ešte mávla, aby si vysušila vlasy a potom si ho tam zastrčila (do puzdra vy nekultúrne hovadá! xD). Nechala si ich voľne rozpustené, obula si čierne tenisky, vzala si červenú mikinu a vyšla zo svojej izby. Lucas sedel na schodoch a pozeral sa, prekvapivo, do klubovne. Emily prevrátila očami a prešla popri ňom.
   „Kam ideš?" okamžite za ňou vyskočil.
   „Von," stroho odvetila.
   „Počkaj ma," povedal a rýchlo vybehol do svojej izby.
   „To určite," povedala si pre seba a rýchlo sa vyparila.
   Hlavnou bránou vyšla na slnkom zaliate pozemky a zhlboka sa nadýchla, kochajúc sa krásnou prírodou, smutne vyzerajúcou Zúrivou vŕbou, ktorej Filch už stihol skrátiť konáre a Dumbledorom ponárajúcim hlavu do jazera. Len sa pousmiala a namierila si to do čistinky, ktorú vo štvrtok objavila, keď ju tam zavliekol Rodolphus a ona mu ušla.
   „Emily počkaj!" ozvalo sa za ňou a ona sa otočila. Za ňou bežal Lucas a ona si len frustrovane povzdychla, keď ju dobehol. Mal na sebe čiernu koženú bundu, akoby vonku bolo mínus 50 a tmavé rifle. Prútik nevidela.
   „Kam ideme?" spýtal sa s úsmevom.
   „Ja idem do Zakázaného lesa, neviem ako ty."
   „Ja? Ja idem s tebou. Čo tam chceš robiť?"
   „Trénovať," povedala a začala sa pomaly predierať Zakázaným lesom, pričom púšťala všetky konáre a tie šľahali "chudáka" Lucasa do tváre. Po chvíľy sa ocitli na priestrannej čistinke.
   „Váu," vydýchol prekvapený Lucas, "ako si to tu našla?"
   „Nechci vedieť," uškrnula sa Emily a rozcvičovala si zápästie. „Ak chceš trénovať aj ty, vytiahni si prútik. Aspoň nebudem musieť ničiť, tie úbohé stromy," povedala s úškrnom. Lucas jej ten úškrn opáčil a vytiahol si prútik z vrecka. Presunul na druhý koniec čistinky a ako to on mal v obľube, pozoroval Emily. Keď skončila pozrela naňho.
   „Pripravený?"
   „Jasné," povedal s úsmevom a s tým istím úsmevom aj padol na chrbát do zelenej trávy. Ani nestihol zareagovať na Emilyn Petrificus Totalus. Emily s úsmevom k nemu podišla.
   „Prepáč braček, vravel si, že si pripravený," s úsmevom povedala "Finite!" a on sa nadýchol a pozviechal.
   „Ale toto bolo nečakané!"
   „A čo si čakal? Že ťa upozorním? Zvykaj si," s úsmevom odpochodovala a znova namierila prútik.
   „Nehýb sa!" vykríkla mieriac na Lucasa.
   „Protego!" vyhŕkol a kúzlo sa odrazilo do stromu.
   „Šikovný," pousmiala sa a použilo kúzlo "Relacio" ,ktorému sa Lucas nestihol uhnúť a kúzlo ho odhodilo do stromu, o ktorý sa tvrdo buchol. Pozviechal sa však a na samoľúbo sa tváriacu Emily vyslal kúzlo "Rictusembra". Emily sa mu vyhla, ale kúzlu "Tarantallegra", ktoré letelo hneď za ním sa už vyhnúť nedokázala a začala tancovať. Lucas sa začal šialene smiať, no vzápätí aj prestal, keďže ho nejakým zázrakom zasiahlo "Silencio", ktoré sa podarilo vyslať Emily.
   „To máme 3:1 pre mňa," stále tancujúc zhodnotila Emily. Keď Lucas neverbálne zrušil kúzlo spadla na zem a mračila sa do trávy. Zrazu však uvidela...veľké nič! Pred očami mala šatku.
   „Ty had! Použiť Obscuiro, keď sa nepozerám!" kričiac sa postavila a naslepo sa zaháňala prútikom. Potom ju napadlo, že šatku si môže odviazať a to aj urobila. Keď sa jej zrak prispôsobil k svetlu, pomocou kúzla "Quietus" zrušila Lucasovho bobríka mlčania.
   „Locomotor Mortis!" vykríkol.
   „Salvio Hexia!" silné kúzlo odklonilo to jeho na zväzovanie nôh a Emily sa uškrnula.
   „Incarcerous!" vykríkla a Lucas spadol na zem v povrazoch. Nadávajúc sa vrtel a z prútika mu lietali iskry. Smejúca sa Emily zrátala: „ 4:2 pre mňa. Vyhrala som." Spokojne sa usmiala na vrtiaceho sa Lucasa.
   „Fajn rozviažeš ma?" porazene sa spýtal. Emily dosť vážne uvažovala o tom, že ho tu nechá priviazaného o strom, ale nakoniec švihla prútikom od jeho hlavu ku pätám hovoriac: „Difindo." Povrazy opadli a Lucas sa pomaly dvíhal zo zeme. Emily si zastrčila prútik do puzdra a otočila sa na odchod.
   „Sacimetra," ozvalo sa za jej chrbtom a Emily sa zniesla do vzduchu a pristála pred usmiatym Lucasom.
   „Prečo si to urobil?" spýtala sa ho.
   „Aby som mohol urobiť toto," povedal s úsmevom a pobozkal ju. Emily prekvapene dvihla obočie a dívala sa do Lucasovich očí. Do tých tuctových očí farby mliečnej čokolády, no predsa sa jej zdali výnimočné. Neodolala, privrela oči a bozk mu opätovala. Takto tam stáli asi desať minút, vzájomne si vymieňajúc bozky, pričom Emily mala omotané ruky okolo jeho krku a on tie svoje okolo jej pása. V tom niekde pukla vetvička a Emily sa strhla a odtiahla sa. Lucas sklamane cmukol naprázdno.
   „...no mali by sme sa vrátiť," povedala po chvíľke ticha, čo medzi nimi zavládlo.
   „Hej mali," odpapagájoval Lucas, ale nepúšťal ju. Ona sa naňho pozrela a objala ho. On jej objatie opätoval a pustil ju. Obaja sa potom mlčky vrátili do hradu, ignorujúc Dumbledorove volanie o pomoc niekde spod vody, kam ho stiahla sépia, údajne na šálku čaju a pár sušienok.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Kapitoly: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, epilog