TOPlist

Hlavní menu

  ›› úvodní strana
  ›› guestbook
  ›› odkazy
  ›› arty "pro povídky"
  ›› layouty

Ostatní povídky

  ›› jednorázovky
  ›› kapitolovky
    ›› rozepsané

        

8.kapitola - Deň, keď sa to podrbané ešte viac dodrbalo


     vloženo: 27.04.2014    aktualizováno: 27.04.2014   
     29.098 znaků/4.838 slov    počet zobrazení:

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Part 1 - píše Wera

   Emily tam zostala stáť s otvorenými ústami a pozerala za odchádzajúcou Samanthou. Dala by...no svoju ruku určite nie, na to sa má až priveľmi rada, ale Siriusovu ruku do ohňa kľudne za to, že sa uškŕňala. Len tam tak stála a pozerala za ňou neveriac tomu, čo povedala. Hrať? Pred celým Rokfortom?! No tak to bude haluz.
   Až keď okolo nej začali prechádzať študenti s otvorenými ústami uvedomila si, že tam stále stoja bosá, len v tielku a v nohavičkách, takže sa rýchlo pobrala do klubovne prezliecť sa. Dobehla do izby a hodila sa s úsmevom na tvári na posteľ. Jej gitara. Jej bábätko. A dnes má ešte k tomu narodeniny. Na Halloween! Na lepší dátum sa narodiť nemohla. Bola na seba hrdá.
   Rýchlo dobehla ku skrini, otvorila ju a obliekla si ako zvyčajne čiernu sukňu a ,bohužiaľ nie tričko "Podporujem Gayov", ktoré jej Sirius stále nevrátil, čierne tričko, na ktorom bolo červenými písmenami napísané "Every day is Halloween".
   Potom bežala ku kufru a pomaly ho otvorila. Na jeho dne ležalo niečo zelené a na prvý pohľad neforemné. K tomu zelené pančucháče a rukavice. S úsmevom si pohladkala svoj halloweensky kostým, zabuchla kufor a zasunula ho pod posteľ a odišla na raňajky.

   Keď otvorila dvere do Veľkej siene na chvíľu ostala očarene stáť a hľadela na tú výzdobu. Vo vzduchu poletovali húfy živých netopierov, vo vzduchu sa vznášali gigantické tekvice a obrovské množstvá sviečok. Nečudo, že tamtomu študentovi chytili vlasy. Na oknách boli povešané čierne a fialové závesy a na fakultných stoloch čierne obrusy, ktoré už študenti postíhali zadrbať od všelijakého (žrádla) jedla.
   „Emčááá!" ozvalo sa od chrabromilského stolu a s Emily až myklo. To však k nej len bežala Samantha. Emily sa pousmiala a roztiahla ruky, aby jej Sam mohla vbehnúť do náruče. „Ešte raz šícko naj," zasmiala sa a ťahala ju k chrabromilskému stolu.
   „Ale ja sedím tam," ukazovala na druhý koniec Veľkej siene.
   „Ale tortu máš pri našom stole," uškrnula sa Samantha a Emily už nemala dôvod protestovať. Sadli si do stredu stola, kde trónila trojposchodová čierna torta s malými tekvicami po jej obvodoch. Na jej vrchu trónilo 17 sviečok, ktoré čakali na to, kedy ich niekto zapáli. Ostatný študenti nevenovali pozornosť svojim raňajkám, len pokukovali po obrovskej dorte. Samantha plesla po ruke nejakého prváka, ktorý sa k nej načahoval.
   „Bože Sam, to si nemusela," usmiala sa Emily na kamarátku.
   „To boli škriatkovia," uškrnula sa Samantha akoby nič. Odkiaľsi z vrecka vytiahla zapaľovač (na čo prútik) a pozapaľovala všetky sviečky. Emily sa postavila na lavičku, zavrela oči, poriadne sa nadýchla a sfúkla všetky sviečky na torte, pričom opľula polovicu osadenstva chrabromilského stolu. Sadla si späť na lavičku a odkrojila dva riadne kusy pre seba a pre Samanthu.
   „Čo si si želala?" spýtala sa Samantha s plnými ústami torty, čím opľula aj druhú polovicu osadenstva. Zvlášť si dala záležať, aby sa trafila do Siriusa, ktorému na tvári pristál obzvlášť veľký kus oslintanej čokoládovej torty.
   „Aby mi Black, vrátil tričko," ďalší kus torty na Siriusovej tvári a silná zazerácia z Emilynej strany. Samantha sa zasmiala a všetka torta, čo mala v ústach bola teraz na stole.
   „Ponúknite sa," ukázala Emily na tortu a kývla Záškodníkom. Každý si s poďakovaním a zaželaním pekných narodenín kúsok odrezal. Keď už si išiel brať aj Sirius, Emily ho zastavila. „A tebe kto dovolil?" spýtala sa ho a tupou stranou noža si búchala po otvorenej dlani. Sirius na ňu zazrel a ako taký páv vypol hruď.
   „Ty."
   „Ja som dovolila Jamesovi, Remusovi a ehm...Petrovi," Emily so zdvihnutým obočím pozerala na Petra, ktorý do seba tortu tlačil, ako keby to malo byť jeho posledné jedlo v živote.
   „Prosíííím," nahodil psie oči a pozeral na ňu. Na malý moment sa zdalo, že Emily podľahne. Povzdychla si, odkrojila z torty, pozrela na ňu a na Siriusove psie oči. Neodolala. Plesla Siriusovi tortu do tváre.
   „Veď si chcel," nahodila anjelskú tvár a sadla si vedľa rehotajúcej sa Samanthy. Nebolo to síce vidieť, ale Sirius sa mračil. Potom mykol plecom, zobral z Petrovho taniera tú tortu, ktorú ešte nestihol jesť a hodil ju do Emilynej smiacej sa tváre.
   „Udav sé, krkavče!" zakričal na ňu a snažil sa rýchlo zmiznúť pod stolom. Samantha mala čo robiť, aby vôbec dýchala, keď videla tých dvoch. Sirius snažiaci sa dostať pod stôl a Samantha ťahajúca ho spod neho za nohavice.
   Každému je doteraz záhadou, ako to urobila, ale podarilo sa jej mu tie nohavice strhnúť a pred chrabromilčanmi sa vynímali Siriusove srdiečkové trenky v celej svojej kráse. Emily zostala šokovane sedieť a vzápätí sa smiala tak, že sa váľal po špinavej Rokfortskej podlahe. Keď si Sirius uvedomil, čo sa stalo rýchlo vybehol spod stola a utekal do klubovne, čo bolo obrovskou chybou, pretože svoje trenky vystavil na obdiv celej Veľkej sieni. Všetci sa smiali, len Dumbledore za ním zamilovane pozeral. Keď to Emily nejako rozdýchala, utrela si tvár do obrusu a s úsmevom si sadla vedľa červenej Samanthy.
   „No...vyvíja sa nám to pekne," s úsmevom skonštatovala a pustila sa do zvyšku torty.

   Hodiny odbíjali deviatu hodinu a do Veľkej siene začali pomaly vchádzať študenti v rôznych kostýmoch a škraboškách. A kostýmy to boli veru rôzne. Od čarodejníka (aké originálne) cez kentaura, niekoľko upírov, múmii, gorily, jeden potápač, zopár kovbojov, muklovské roztlieskávačky, striptérky až po zombieov. Ale mohli ste natrafiť aj na masky typu Batman, Superman, Spiderman a dokonca aj nejednu Smrť, či dementora. Profesori to nijak nepreháňali, ale čo sa študenti dopočuli, McGonagallová musela Dumbyho veľmi dlhú dobu presviedčať, aby neprišiel v latexovom oblečení s putami a bičíkom.
   A prosím tu ide naše Záškodnícke kvartétko. Sirius ako diabol, James ako mäsiar, Remus ako upír (och aká irónia) a Peter ako...víla?! No jasné, hádajte kto mu to poradil.
   Sirius mal na sebe len čierne nohavice s červeným diabolským chvostom, čierne čižmy s červenými ostrohami, vo vlasoch malú čelenku s rožkami a na očoch červenú škrabošku ale pšššt! Neviete, že je to on.
   James mal obyčajné červené tričko a čierne nohavice, cez to prehodenú bielu zásteru pofŕkanou falošnou krvou, v ruke nôž a na tvári červeno bielu škrabošku.
   Remus mal zasa čierne tričko aj nohavice, cez to prehodený čierny kabát s červeným golierom, v ústach falošné tesáky a na tvári čiernu škrabošku.
   A Peter? No ty môj Boh. Biely baletný úbor aj baletné črievičky, umelé krídla a na tvári ružovú škrabošku. Vyzeral dosť nasrane. Zrejme nechcel byť za vílu.
   A aby sme nezabudli na Severusa. Ten mal naozaj "originálny kostým". Bol celý v čiernom a na tričku mal oranžovú tekvicu a na tvári čiernu škrabošku. Tiež vyzeral nasrane.
   Výzdobu vo Veľkej sieni doplnili ešte balóny, chodiace a tancujúce kostry, tanečný parket, hudobné javisko a namiesto 4 fakultných stolov tam stály len dva pri stenách, ktoré teraz slúžili hlavne ako švédske stoly. Nehovoriac o tom, že pá netopierov dostalo ružový nádych.
   Veľká sieň sa pomaly napĺňala. Cez otvorené dvere prúdili študenti.
   Ani Samantha nesmela chýbať. Nepredstavovala nič a ani nikoho konkrétneho. Na sebe mala krásne úzke biele šaty po zem s vyšívaním korzetom a cez plecia prehodenú tyrkysovú šatku. Na krku mala zložitý náhrdelník, blonďavé vlasy zviazané na vrchu temena hlavy a spustené dole a na tvári mala tyrkysovú masku. Nikto nevedel, že je to ona. Dokonca ani Sirius, ktorý ju mal na očoch po celých sedem rokov každý deň.
   Očarene hľadel na krásnu preňho neznámu a z kútika úst mu tiekla slinka. Samantha sa uškrnula, ale nemienila sa prezradiť, tak ho len obišla a zamierila si to k pódiu, aby si očekla terén. Po nej prišlo ešte pár deciek. Keď už to vyzeralo, že sú tu všetci, predsa len niekto prišiel. A nebol to nikto iný, ako naša milá Emily.
   Pomaly sa rozhliadajúc vošla dnu. Kade prešla nechávala stáť chalanov s otvorenými ústami. Aj vy by ste zostali stáť s otvorenými ústami, keby okolo vás prešla. Ale dosť bolo naťahovačiek, vy pravdepodobne chcete vedieť, ako vyzerala, však?
   Červené vlasy si nejakým spôsob na hlave zatočila do "rohov" a zvyšok jej spadal na plecia a na zadok. Zelené oči zvýrazňovalo predĺžené obočie zafarbené rôznymi odtieňmi zelenej, ktoré teraz viac pripomínalo mihalnice, ako obočie a jemné zelené žilkovanie pod očami. Na ľavej strane nosa mala hnedou ceruzkou namaľované znamienko a pery namaľované krikľavo červeným rúžom. Oblečený mala...takpovediac korzet. Zelený korzet, ktorý bol pri prsiach lemovaný červenou stužkou. Na nohách natiahnuté zelené silonky s čiernymi podlhovastými čiarami a obuté mala zvláštne čižmy, akoby poskladané z brečtanových lístkov.
   A týmto sa vyriešilo, prečo keď jedného dňa vošla Sproutová do skleníka všetky brečtany boli bez listov. Skoro ju tam vtedy vystrelo.
   No to nebolo všetko. Na rukách mala rukavice, ktoré vyzerali rovnako ako jej silonky. Pri ich leme mala zelené pozlátka, ako aj vo výstrihu. A na jej tvári samozrejme nesmela chýbať zelená škraboška. Popravde, nebola na Rokforte jediná červenovláska, takže v pohode.
   Emily sa zmätene obliahadala, nikde nemohla nájsť Samanthu. Všade len slintajúci chalani. Vtom k nej ale z druhého konca miestnosti išla nejaká nádhera v bielo-tyrkysových šatách. Prišla k nej a Emily spoznala Samine modré oči.
   „Samantha?" zašepkala.
   „Emily?"
   „Fajn si to ty," vydýchla si. „Vyzeráš úžasne," zhodnotila jej šaty komplimentom.
   „Vďaka a ty...jednoznačne originálne," uchechtla sa Samantha. Emily sa už išla nadýchnuť, že niečo povie to v tom k nim prišiel chalan s červenou škraboškou na tvári a v maske diabla.
   „Dobrý večer dámy," s úsmevom obe pozdravil netušiac, že to sú práve Samantha a Emily a oni netušili, že je to Sirius. Emily preskúmala jeho snedý a vypracovaný hrudník a pousmiala sa.
   „Ahoj," ozvali sa unosilo baby. Emily si všimla zvláštny lesk v Samanthyních očiach a pousmiala sa. Nenápadne sa od nich odpratala a ona sa rozhodla nájsť na dnešný večer nejaký iný vhodný cieľ.
   Po ceste k stolu sa k Emily priplietol nejaký upír. Podľa dlhých plavých vlasov to odhadovala na tú pijavicu Luciusa. Ani sa nečudovala, že išiel za upíra. Po krvi bažúci parazit. Síce ju zaskočilo, že tu nie je za Barbie, ale aj zázraky sa stávajú. Postavil sa jej do cesty a nahodil úsmev, ako z reklamy na Colgate, až Emily zaboleli oči.
   „Smiem prosiť?" vyzval ju do tanca. Emily sa pozrela na parket, kde sa už do rytmu nejakého slaďáku vlnilo už pár ľudí, vrátane Sam a jej diabla.
   „Na toto? Príď ma zavolať, keď budú hrať nejaký tvrdý rock, teda ak tu niečo také poznajú," odfrkla si Emily. Naozaj nemala záujem prešľapovať na mieste zavesená na Luciusovi. Niektorým ľuďom to možno pripadalo romantické, ale jej ani nie. Pomaly sa prechádzala popri parkete a odbíjala dorážajúcich chalanov. Otravné, ako komáre. Len zobrať noviny a plesk! plesk!
   Pousmiala sa a pomaly sa začínala nudiť. A to fakt nečakala. Zaparkovala pri prázdnom pódiu, vysadla si naň a hompáľajúc nohami triafala pomocou prútika do netopierov farebné guličky. O chvíľu tam namiesto čiernych netopierov poletovali dúhový. Znudene sa obzerala dookola, keď tu zrazu zhasli všetky svetlá a Veľkú sieň osvetľovali len horiace tekvice.
   „Baf!" vyskočil zozadu niekto na Emily a ona div, že nepadla z pódia. Nahnevane sa otočila a uvidela za sebou váľajúceho sa dementora.
   „Bože!" postavila sa a podišla k nemu. Vytiahla ho do stoja a nakukla mu pod masku.
   „Lucas! Ježiš ty si také demetné hovado!" naštvala sa a otočila sa na odchod.
   „Ale Emily, ja som len v dobrom," zalíškal sa a obtočil jej zozadu ruky okolo pása.
   „Táhni!" snažiac sa mu vymaniť mu stupila na nohu. On ju pustil a chytil si nohu. Vtom však ich pozornosť upútalo niečo iné. Na parket dopadalo svetlo z neexistujúceho imaginárneho RUŽOVÉHO reflektora a osvetľovalo chromovanú (ako to viem? VIEM! neriešte ako :P) tyč. Všetci sa pozerali tiež na ňu v očakávaní, že príde nejaká kočka a začne sa okolo nej točiť.
   Všetko v sieni stíchlo, každý zamrzol tak ako bol, okrem Samanthy a neznámeho vo vášnivom objatí, zajebaný kdesi v kúte, keď sa do svetla ružového reflektoru niekto vplížil. Ten niekto mal dlhú striebornú bradu zapletenú vo vrkôčikoch, rovnako tak jeho vlasy, na ktorých mal aj čelenku so zajačikovskými ušami, bol oblečený v ružových tangáčoch s zajačikovým chvostíkom na riti, v rovnakej podprsenke, v latexových kozačkách na mega opätku a s ružovou filtrovanou škraboškou na tvári. A nebol to nik iný, ako Dumbledore.
   Mačacím krokom prišiel u tyči, luskol prstami a začal sa okolo nej skrúcať a vlniť do rytmu hudby, ktorá sa ako zázrakom zasa pustila. Po prvotnom šoku, ktorí prekonali študenti sa v sieni strhol frmol. Niektorí vracali, niektorí omdleli, Samantha a Sirius sa bozkávali a niektorí sa na to pozerali nevsádzajúc odtrhnúť od Dumbyho oči, ktorému sa zjavne plnil sen. Po veľmi dlhej dobe tohto mučenia sa rozleteli dvere do Veľkej Siene. Stála v nich McGonagallová zviazaná všemožnými povrazmi. Podľa jej červenej tváre to vyzeralo tak, že sem doskackala. Ako išla po schodoch zostáva pre nás záhadou.
   „ALBUS!" zvreskla a Dumbledor poplašene na ňu pozrel. „Čo som to pri Merlinových tangáčoch povedala?!" zúrivo kričala a skackala k nevinne sa tváriacemu Dumbledorovi.
   „Eeehm...skleróza!" okamžite si našiel dobrú výhovorku, „skleróza útočí!"
   „Uhm, jasné, padaj!" ešte naňho zvreskla. Dumbledore zvesil uši a odkráčal. „Ale im sa to páčilo, pozri akí sú nadšení," počuli ho ešte študenti ako sa snaží obhájiť.
   „Je mi zle."
   „Ja asi znova odpad..."
   „MOJE OČI! MOJE OČI!!!"
   „Panebože daj, aby to bol len sen."
   „Repete! Repete!“
   Takéto a podobný výkriky sa ozývali zo všetkých kútov Veľkej Siene. Emily sa otriasla.
   „Fuj budem mať traumu do konca svojho života," povedala a pozrela na Lucasa, ktorý medzitým omdlel. Kopla doňho a on zaklipkal očami. Nad ním sa skláňala Emily a jej červené vlasy ho šteklili na nezamaskovanej časti tváre.
   „Som v nebi?" zachrapčal a pousmial sa.
   „Mám zase zavolať Dumbyho?"
   „Nie! Všetko na svete len preboha to nie!" zhrozil sa Lucas a rýchlo kamsi ušiel. Študenti sa pomaly pospamätávali a opäť sa začali zabávať tváriac sa, že ich nedávna udalosť vôbec nezasiahla. Emily sa pobrala trochu prevetrať vonka. Vyšla na školský areál a prešla k jazeru. Sadla si pod košatý dub a pozorovala kosáčik mesiaca odrážajúci sa na kľudnej hladiny jazera.
   „Ahoj," ozval sa tichý pozdrav za jej chrbtom. Emily otočila hlavou a uvidela neďaleko od seba niekoho stáť. Mal oblečenú honosnú bielu róbu popretkávanú tu a tam červenými niťami a na rukávoch a leme červenú krajku s červeným plášťom. Prekvapivo biele vlasy a spoza bielej škrabošky sa mu blesli červené oči.
   „Ahoj," pousmiala sa Emily. Bolo jej jasné, že je to kostým princa.
   „Smiem?" ukázal na trávu povedľa Emily a ona kývla. Sadol si k nej a vystrel si pred seba nohy v elegantných, takisto bielych, čižmách. „Čo ty tu tak sama, keď všetci sú vnútri?"
   „Potrebovala som sa trocha vyvetrať a...rozdýchať to Dumbledorove tanečné číslo," pousmiala sa Emily. „A ty?"
   „Bolo mi trocha zle," priznal sa a Emily sa uškrnula.
   „Ty si bol určite jeden z tých, ktorý bežali vracať von, však?"
   „Nie...áno," s predstieraným zahanbením sklonil hlavu, ale Emily si všimla na jeho tvári úsmev.
   „Za akú si vlastne masku?" zvedavo sa ho spýtala.
   „Princ," pousmial sa, „a...ty?" prebehol ju pohľadom od červených rohov po brečtanové čižmy.
   „Nebudeš poznať," uškrnula sa.
   „Skús."
   „Poison Ivy."
   „...máš pravdu nepoznám," pousmial sa a na Emilynej tvári sa usadil samoľúby úsmev. V tom sa k nim cez trávu dotmolilo niečo malé a žlté. Pípalo to ako o život a vyskočilo to na nohu nášho Princa. Keď sa tomu Emily lepšie prizrela, uvedomila si, že je to kuriatko.
   „Bože to je rozkošné," začala sa rozplývať a prešla jedným prstom po kuriatkovom(neviem ako sa to skloňuje, no a čo! xD) chrbátiku. To spokojne píplo a počkalo si, kým mu Princ nastavil ruku, aby sa mu mohlo usadiť na hlave. Emily ho s nežným úsmevom pozorovala. „To je tvoje?"
   „Hej, asi spadol, keď som bežal von, čudujem sa, že ho nikto nezašliapol," poznamenal a kuriatko spokojne priadlo...keby mohlo. Minúty ubiehali a Emily sa lepšie zbližovala so svojím Princom.
   Po nejakej chvíli sa k nej viac sklonil a nakláňal sa k nej na bozk. Emily privierala oči a čakala, kedy sa ich pery spoja v sladkom opojení. No nestalo sa tak. Z hradu sa ozvalo odbíjanie hodín. Bolo dvanásť. Čas odložiť masky a ukázať svoju pravú tvár. Obaja sa na seba usmiali. Emily si siahla k škraboške, že si ju dá dole ale on ju zastavil.
   „Ja sám," povedal a zložil jej masku. Emily trochu zažmurkala a pousmiala sa.
   „Teraz ja," povedala ona a zložila jeho masku.
   „Ahoj," šepol.
   „Ahoj," pousmiala sa ona a priblížila sa k jeho bledej tvári. On zasa k tej jej a Emily dúfajúc, že ich tentoraz nič nevyruší čakala na bozk od svojho Princa. Ten však neprišiel. Z hradu sa ozval prenikavý výkrik. Zúrivá vŕba sa otriasla, v lese poplašene pobehovali ožratí kentauri, teda skôr sa plazili a veľká sépia vystrčila hlavu nad hladinu jazera, že čo sa to tam hore deje. Emily prekvapene zvrtla hlavu k východu. Niekto z nej vyletel. Tomu niekomu trčali blond vlasy na všetky strany, bielo-tyrkysové šaty za ňou viali a v očiach mala smrť.
   „Emily!" vykríkla, keď bola asi dva metre od nich dvoch. Emča sa poplašene dvihla. Samozrejme Samantha. Prevrátila očami keď k nej kamarátka dobehla.
   „Čo haluzíš nevidíš, že..."
   „JA SOM SA BOZKÁVALA S BLACKOM!" vypadlo zo Sam a Emily až zamrelo srdce.
   „Čože si robila?!
   „Vieš ten zlatý čert..." dychčala Samantha a pľula ako o život, „no tak to bol Black! A ja som sa s ním oblizovala celý večer! Asi na mňa lezie infarkt," Samantha ozelenela a povracala sa.
   „V poho?"
   „Hej, len moment," pozviechala sa Samantha a išla k jazeru, nevšímajúc si bielovlasého chlapca, ktorý na ňu upieral červené oči a dusil v sebe smiech.
   Samantha došla k brehu jazera, sadla si a ponorila hlavu do jazera. Emily si myslela, že sa chce zbaviť tej odpornej Blackovej chuti v ústach, tak ju len mlčky pozorovala. Keď tam už mala hlavu ponorenú dobre dlho a začali vychádzať bublinky Em konečne docvaklo, že sa chce asi utopiť, tak sa k nej rozbehla, pričom ju Zúrivá vŕba zákerne potkla a ona sa taktiež temer ocitla v jazere. Chytro Samanthu vytiahla.
   „Ty hovado, chceš sa utopiť?!" hystericky zvreskla.
   „Nechaj ma, chcem umrieť," lapajúc po dychu dostala zo seba Samantha.
   „Kľud, ukludni sa!" Emily vlepila Samanthe facku a tá sa akosi spamätala.
   „Máš pravdu," pomaly sa ukludnila, „Black mi nestojí za to, aby som sa kvôli nemu zabíjala..."
   „Tak tak, múdre dievča," pochválila ju Emily a pustila ju.
   „Za to zabijem jeho!" a skôr ako stihla Emily zareagovať sa Samantha rozbehla do hradu. Emily sa rýchlo zberala za ňou.
   „Počkaj!" chytil ju nad lakťom Princ.
   „Prepáč, je to súrne tu ide o život," ospravedlňovala sa Emily a snažila sa mu vtrhnúť. On sa však nechcel vzdať, pevne si ju k sebe pritisol a vtisol jej na pery konečne bozk. Emily bola ako omámená, na chvíľu zabudla na všetko. Na Halloween, na Dumbledora, na to, že sa Samantha chystá zabiť Siriusa...Samantha! Niekde v hlave jej zablikalo červené svetielko a ona sa odtiahla.
   „Prepáč, ale ja vážne musím," a rozbehla sa k hradu.
   „Som Gilbert!" ešte za ňou zakričal, než stihla zmiznúť vo veľkých dubových dverách.
   Emily dobehla do Veľkej siene práve včas. Samantha škrtila Siriusa a ten už začínal nadobúdať farbu Tatka Šmolka. Emča ju rýchlo od neho odtrhla.
   „Zabijem ťa! ZABIJEM ŤA BLACK! A budem ťa zabíjať až kým nezomrieš a ver mi, to je horšie!" zasyčala Samantha na Siriusa, ktorého kriesil zbytok ich Záškodníckeho kvarteta.
   „Ale on nevedel, že si to ty," obhajoval ho James, „bol rovnako v šoku, ako ty."
   „To určite," odfrkla si.
   „Sa uvedom Sam!" preplesla ju Em, „a bež sa upraviť za chvíľu hráme," ešte potichu dodala tak, aby ju nikto iný nepočul. To ju zdá sa nejako ukludnila a nenápadne sa vytratila.
   „Ustúpte, ustúpte, ja viem dávať umelé dýchanie," predieral sa dopredu už odmaskovaný Dumbledore, celý žhavý na bozkávanie sa s Blackom. Zavládol okolo toho riadny rozruch takže si nikto ani nevšimol, že aj Emily sa niekam vytratila...

   Part 2 - píše Ann

   "Počkaj, Emaily! Toto chcem vidieť... ha, tak mu treba!" Samantha ukazovala na zem, kde ležal Sirius a blížil sa k nemu Dumby. Síce už plavovláska hodlala opustiť túto sieň, no keď zbadala Dumbledora so zvrhlým výrazom v tvári - to ju prinútilo, aby sa otočila na miesto činu.
   "Ale nezabúdaj, že máme hrať!" možno trošku netrpezlivo, ale aj trošku nervózne povedala Emaily a vytratila sa preč od Samanthy, ktorá sa priam rozplývala, ako si ten starý dedko oblizol pery a už už šiel lízať Siriusa, ten vypleštil zrazu oči a rýchlo odtiaľ ušiel. Dumby to však nevzdal a s rukami vystrčenými vpred sa hnal za ním a hlavne so slovami: "Ja chcem tvoj božtééék! Polnočnýýý božtééék!" Samantha bola v kŕčoch. Na tento večer asi milý Black vôbec nezabudne. Pravou rukou si prešla jemne po perách - ani ona určite nezabudne. Chvíľku sa rozplývala nad tými bozkami, čo si so Siriusom vymieňali, no pri spomienke na toho, kto to bol sa otriasla a vydala sa do svojej izby sa prezliecť.
   Emily schádzala dole do svojej klubovne. Obzerala sa po celkom tichej chodbe. Ticho však prerušovali mocné chalanské vzdychy. Ach, ach, ách, ách... Chvíľku si myslela, že to Dumbledore si odchytil nejakého študenta a nasilu mu rozširoval ritný otvor, no ten hlas nebol taký starý. Bol to študentský, takže si tu nejaký študent s niekým rozdáva? Emaily sa po tvári rozšíril perverzný úsmev alá Dumby.
   Opatrne počúvala tie vznešené vzdychy, pomaly sa schovala za roh a len červenú hlavu pomaly vystrčovala za roh steny. Zbadala najprv nohy a pri nich stiahnuté nohavice, potom išla po holých chlpatých nohách, obkukala si toho človeka celkom pekný zadok a očami prechádzala hore, keď zbadala blond vlasy, tak zatajila dych. Chce pokračovať vyššie? Lucas, Lucius? alebo ten neznámy chalan? Napriek tomu išla vyššie a vyššie, no ako si vôbec stihla uvedomiť kto to je, tak vybuchla do hurónskeho smiechu.
   "Ó, môj bože!" bez akéhokoľvek váhania Emily prútikom vyčarovala fotoaparát a vyfotila to, čo mala pred sebou. Lucius Malfoy v kúte opretý o plechovú konštrukciu akéhosi vojaka a normále ju preťahoval! Gace zvlečené a len drhnul ten klád medzi rukami. Musela to odfotiť - zajtra to bude hneď vo veľkej sieni a Dumby bude nadšený... nesmierne nadšený.
   "Emily?" opýtal sa Lucius, oči mu krúžili a tackavo prechádzal z jednej strany chodby na druhú stranu - očividne poriadne ožratý. To by ako tak naša drahá červenovláska pochopila, no keby bol normálne oblečený... a keby mu niečo netrčalo.
   "Akože, fajn, nemám ťa moc v láske, ale prečo si sa opil?" Ako sa on ku nej približoval, tak ona sa vzďaľovala. Bol to pre ňu rozhodne zaujímavý pohľad - hlave, keď oči nevedela udržať na rovnakej úrovní s tými jeho.
   "Veď je nový rok, nie? Bum, bum, bum!! Ohňostroooj zapíjamé, kalíme do rána, wuuhooo," z Luciusa to poriadne tiahlo na metre ďaleko.
   "No jasné, nový rok - zabudla si. Inak vieš, že vo Veľkej Sieni ťa už čakajú? Ani sa neobliekaj rýchlo tam choď," Emily so škodoradostným úsmevom odišla do klubovne sa konečne prezliecť. Veď ak Dumbledorovi Sirius nejako ujde, tak tu má náhradu. "Keď je podľa Luciusa Nový rok, tak všetko najlepšie, Malfoy."
   "Uff, kokos, mám pocit akoby mi tie pohľady rongenovali celé telo. Sakra! A ja som si zabudla zobrať so sebou tangáče pre šťastie," zanadávala si pre seba Samantha, ktorá nakúkala spoza strieborného závesu na študentov, ktorí netrpezlivo čakali na ich kapelu. "Emily! Emily! Poď s pozrieť, nahý Lucius!" plavovláska začala skákať a jačať ako zmyslov zbavená, no s jej kamarátkou to ani nehlo.
   "Ja viem, bol pred našou klubovňou a honil si ho tam...." lenže Samantha ju nepočúvala, stále nakúkala spoza závesu a pozorovala tú situáciu.
   "Ááá, Dumby ide, chudák Lucius. Bude mať zväčšený ritný otvor..."
   "Aspoň sa mu bude lepšie srať," mykla bezstarostne Emily plecami. Samantha sa konečne schovala za záves a pozrela sa na červenovlásku.
   "Čo sa s tebou deje? Nebuď ironická!" Emily sa totiž na svojich hláškach nesmiala ako zvyčajne a to Samanthu poriadne iritovalo do nepríčetnosti, že mala takú chuť zmlátiť nejakého krpca.
   "Sam, ty to nechápeš? My ideme hrať! Pred celým Rokfortom! Mám trému!" Samantha najprv na ňu pozerala s otvorenými ústami, potom ich zavrela a neskôr sa skoro rozplakala od smiechu.
   "Žarty bokom, Em, o chvíľu ideme hrať. Tréma netréma - inak pochybujem, že máš trému, keď si raz z Eiffelovky spievala nejakú pesničku od Hannah Montana - ideme a basta. Daj si tú škrabošku a priprav sa," Samantha si napravila trošku svoju čiernu škrabošku na tvári, ponaťahovala si svoje krátke čierne šaty aké mala aj Emily a taktiež si vyhrnula lepšie čipkované pančušky.
   "Kto vyberal tieto kostýmy? Sú úplne... nepraktické!" červenovláska zúrila. Totiž jej poprsie v tomto kostýme akosi naberalo na objeme a nedalo sa vtesniť do korzetu.
   "Moja teta Felicitas robí to najstaršie remeslo, a taktiež hrá pravidelne v Moulin Rouge, takže odtiaľ sú. Em, len sa uvoľni - nevypadnú ti odtiaľ a ak hej," Sam len skrivila pery do úškrnu. "Ak ich neohúri naša hudba, tak tvoje poprsie určite."
   "Raz-Dva! Dva-Tri," do mikrofónu ťukala Trelawneyová. "Vážení študenti," bolo by to úplne normálne, keby sa pri tom nesmiala - určite aj na 10 metrov bol cítiť závan Sherry. "Chcem povedať, že moja posteľ zíva prázdnotou a ak niekto chce, tak nech ma príde navštíviť," Emily nedočkavo prevrátila očami. Takéto bláznivé rečičky trvali dlho, kým zrazu tá pojašená nezhíkla a nezačala hovoriť: "Dvaja nenávidení sa raz spoja v jedno telo. Dva protiklady si budú rozumieť. Ona začína na S a on tiež. Sa-Sama-Samant," to plavovláska nevydržala a vyletela spoza bubnov za záves a vytrhla profesorke mikrofón z rúk.
   "Ďakujeme pani profesorke za privítanie, no veľmi nezaujímavým spôsobom. Tak decká, pripravte sa, lebo toto je Rock ´n´Roll a Punk a Metal dokopy! Privítajte Ro(c)kfort! Wuhuuu!" Samantha zastrčila mikrofón naspäť, závesy sa zatiaľ odtiahli a Sam sa ponáhľala ďalej. To by však neboli Murphyho zákony, keby sa jej niečo nestalo. Potkla sa o jeden z tisícok káblov a vytrepala sa tam. Celé osadenstvo malo skvelý pohľad na jej zadok.
   "Sam, si tomu dala," Emily sa nezadržateľne smiala, ako aj všetci ostatný. Plavovláska sa rýchlo zodvihla zo zeme a s hollywodskym úsmevom utekala za bubny, kde si ešte doladila mikrofón a napravila šaty.
   "Ten pád bol naplánovaný, nič to nebolo, len som riadne nemehlo. ALE! Teraz ide o našu hudbu, tak sa pripravte!" pár úderov paličky na bubon, zvuk elektrickej gitary a už to šlo. Študenti po skončení jednej piesne chceli ďalšiu a ďalšiu. Z dievčat úplne opadla tréma a na tomto malom pódiu boli ako doma.
   "Viem, že nás úplne žeriete!" Emily sa chopila mikrofónu a prešla trošku viac ku nim dopredu. "Ale zlatká moje už musíme končiť. Sme predsa len dámy a tie potrebujú spánok. Tak aloha a nezabúdajte..." Em sa kukla na Samanthu a žmurkla na ňu, tá si chytila svoj mikrofón pri bubnoch a usmiala sa:" hráme kedy sa nám zachce a kde sa nám zachce. Najradšej v Zakázanom lese. Ahojte sa vy zverba plná hormónov.!"
   "Páni! Emily! Nevedel som, že vieš hrať na gitaru a spievať!" ozval sa Sirius Black, ktorý stál so svojou partiou hneď v prvom rade.
   "Ja nie som Emily," červenovláska sa však začervenala a neúspešne sa pozrela na svoju kamarátku."Musíš si ma s niekým mýliť."
   "Nie? Tak prečo máš svoje meno na gitare?" obaja sa pozreli na spodný kraj gitary, kde svietil krásny zlatistý nápis "Emily" Povzdychla si. Bola odhodlaná povedať pravdu, i keď mali byť obe v utajení. "No..."
   "A ty si kto, že sa tu staráš do nás?" pustila sa do neho plavovláska. Nahodila trošku hrubší tón v hlase, aby ju nespoznal. Ešte stále má nervy z toho, že sa s ním bozkávala, i keď sa bozkával určite lepšie ako jeho brat na Valentínskom večierku minulý rok. "Pekne odpoklonkuj preč. Ver mi, vieme nie len hrať, ale máme veľmi nebezpečné známosti. Inak, chovám dvojmetrovú kobru, tak aby som ti ju náhodou nepichla do postele."
   "Fajn, fajn, chápem. Si zatrpknutá ženská, ktorá má nedostatok sexu. Chápem ťa! Preto si vybíjaš zlosť na tom, koho chceš. Ale ja som ti chcel dodať aj túto potrebu, len ty nechceš. A inak..Kamošku ti niekto uniesol. Nejaký blonďák, ale Lucius a ani Lucas to neboli," Pre Samanthu všetky urážky zanikli a pozerala sa len na miesto, kde ešte pred chvíľkou stála jej najlepšia kamarátka.
   "Emily? Emily!!!" kričala a bežala v tých strašne vysokých opätkoch ju hľadať na Rokfortské chodby. Zrazu však zastala. Pri okne stála akási veľká postava v čiernom plášti. Samantha podišla kúsok za ňou. Zdal sa jej trošku psychicky narušený, keď sa tak klepal rukami.
   "Prepáčte pane, ale blázinec je o dve dediny ďalej," muž sa ku nej otočil s tvárou a ona sa zhrozila.
   "Vyzerám snáď ako blázon, slečna?" hlas mal vysoký a každý by sa pri ňom strachom potrhal, no plavovláska mala jedine strach o svoju kamarátku.
   "Nie, skôr vyzeráte, že vám myši odhryzli z nosa, takže hľadáte plastického chirurga. Poznám skvelých, tak vám dám adresu."
   "Môj nos nechajte na pokoji! vy drzé dievčisko!"
   "Vy hnusná otrapa, ktorá nemá nos!"
   "Ja mám nos!"
   "Beznosový! Há-há, beznosový!" vysmievala sa Samantha ďalej, no muž to už nevydržal.
   Schmatol ju za lakeť a premiestnil sa s ňou očividne do jeho domu. Vtedy si až Samantha uvedomila kto to je a kde sa vlastne nachádza.
   "Že ja sprostá blondínka niekedy neviem držať jazyk za zubami."

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Kapitoly: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, epilog