TOPlist

Hlavní menu

  ›› úvodní strana
  ›› guestbook
  ›› odkazy
  ›› arty "pro povídky"
  ›› layouty

Ostatní povídky

  ›› jednorázovky
  ›› kapitolovky

Komentáře k povídce

        

Tajomné listy

    autorka: Mary-Anne
    postavy: Luna, Neville, Ginny
    žánr: romantika
    info: příběh normálního děvčete s normálními problémy a tajným ctitelem

     6.384 znaků/928 slov    vloženo: 16.06.2007    počet zobrazení:    


-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

   Luna bola normálne dievča s normálnymi problémami. Normálne ako normálne, väčšina ľudí na škole si myslela že veľmi normálna nie je. Lune to neprekážalo, vždy sa cítila byť iná. Práve keď bola v šiestom ročníku a myslela si že ju už nič neprekvapí, niečo sa stalo.

   Ráno vstala ako obyčajne. Pripravila sa a šla na raňajky. Sadla si na svoje obviklé miesto pri bystrohlavskom stole.
   „Ďalší?“ spýtala sa sama seba zúfalo a pozrela sa okolo. Sieň bola až na pár ľudí celkom prázdna, ale nikto nevyzeral podozrivo. Pozrela na obálku. Zas taká istá ružová obálka s úhľadne vypísaným menom. Pokrútila hlavou a otvorila ju.

Usmej sa nech vidím,
prečo ťa mám tak rád,
prečo už nechcem byť,
len tvoj kamarát.
Vyzeráš čarovne,
ako deň každý.
Z lásky T. C. Navždy.

   Už dva týždne jej chodili takéto listy. Nachádzala ich každý deň na rôznych miestach ako v knihe, taške v učebni ale aj tu, na raňajkách. Asi to bude niekto kto ju dobré pozná. Ale nikoho z inicialkami T.C. ona nepoznala.
   „Ahoj Luna“ pozdravila ju Ginny cestou k skleníkom. Piatok, prvú hodinu mali vždy herbológiu s Chrabromilom.
   „Ahoj“ odzdravila a ešte vždy nespustila z očí list. Všetky ostatné mala v izbe v zásuvke, ale ani na nich nebolo nič viac ako T.C. Žiadne Tomy C. alebo Tom C..
   „Ďalší?“ spýtala sa Ginny so záujmom a vytrhla jej list z rúk, „asi by si už mala zisťovať kto to posiela, niekomu na tebe musí fakt záležať.“ Vrátila Lune list a venovala sa herbológii.
   „Akoby som to neskúšala,“ zavrčala na ňu Luna potichu a vložila list do tašky.

   Práve prechádzala s Nevillom a Ginny popri hlúčiku bifľomorských siedmakov, keď niečo začula.
   „Hej, Cooper, počkaj!“ To nejaké bifľomorské dievča volalo na siedmaka, ktorý si rýchlo vykračoval preč.
   Luna zastavila a pozorovala ich.
   „Cooper!“ zvolalo diavča ešte raz a už za nim aj bežalo, „Trevor, prosím...“
   Lune už netrebalo viac vedieť. Po dlhom čase konečne našla koho hľadala. Aspoň si to vtedy myslela. Bifľomorčan, to by si ani nebola pomyslela. Ale teraz skoro utekal asi nechcel aby ho spoznala. Luna rýchlo položila tašku na zem a bežala za ním.
   „Ty si T.C. ?“ spýtala sa, keď ho dobehla.
   „Prosím?“ spýtal sa a zatváril sa prekvapene.
   „Ach, veď vieš, ty my posielaš tie listy...“ povedala, prehodila si vlasy a žiarivo sa usmiala.
   Podľa všetkého Trevor Cooper nebol ten koho hľadala, pretože na ňu vyvalil oči a začal sa smiať.Nebol jediny. Neville a Ginny, ktorý išli za Lunou sa tiež išli popučiť od smiechu.
   „Nie si ty, tá strelená Lovegoodová?“ spýtal sa v prívale smiechu.
   „Ou, asi som si ťa s niekym pomýlila“ prehodila Luna rýchlo, zobrala si od Ginny svoju tašku a čo najrýchlejšie šla do klubovne.

   Ďalšie ráno bolo rovnako ťažké. Od Chrabromilského stola sa na ňu uškrňali Neville a Ginny a od Bifľomorského zasa to dievča a chlapec zo včerajška.
   „Zasa?“ zvolala keď pri tanieri našla ďalší list. Už mala toho dosť, keď sa ten T.C. nemieni predstaviť, tak nech jej láskavo neposiela listy. Už sa pre nich strápnila dosť. Zúfalo pozrela na ružovú obálku a jej obsah:

Ako slnko na oblohe,
ako hviezdy na nebi,
ako mesiac v jasnej noci,
nakrajšia si vlastne vždy.
Z lásky Tajný Ctiteľ

   Tak preto nemohla nájsť nikoho s inicialkami T.C. Ale, to znamená že ten niekto musel vidieť čo som včera urobila, pomyslela si Luna a vložila list do tašky. Teraz nemá šancu zistiť kto to je. Zúfalo si vzdychla.
   „Čauko Luna“ pozdravila Ginny, „dnes je sobota mohla by si najsť viac ľudí s inicialkami T.C. a obviniť ich“
   „Ha-ha, veľmi vtipne“ povedala Luna a ukázala Ginny list.
   „Óóó, tak to je iba tajný ctiteľ, ale vieš čo to znamená?“ spýtala sa tajomne a ešte raz si ho prečítala.
   „Čo také?“ Luna od napätia takmer nedýchala.
   „No, že musel byť niekde tam keď si oslovila toho siedmaka,“ Ginny sa pri spomienke na včerajšok rozosmiala. Aspoň niekomu to pripadá vtipne, pomyslela si Luna.
   „Vieš čo mala by si nejako zistiť kedy ti tie listy nosí a potom ho proste nachyt...“ nedopovedala pretože práve zazvonilo, ale Luna už vedela čo má robiť. Musí si zajtra počkať na NIEKOHO a prichytiť ho aj s listom. Len či bude realizácia rovnako jednoduchá ako plán.

   V noci nemohla zaspať. Myslela na to , že tajný ctiteľ môže prísť kedykoľvek a ona ho vôbec nemusí stihnúť. Aj keď bola asi len minúta po polnoci, natiahla na seba habit a vyšla von.
   Hrad bol tmavý a tichý. Ešte raz pozrela na hodiny.
   „Tak skoro tu ešte nemohol byť“ šepla do ticha, aby sa upokojila a zamierila do siene. Prázdna, pomyslela si a prešla k svojmu miestu. Aj stôl bol prázdny, žiadne taniere, žiadne listy. Ešte sa skryť. Poobzeral sa okolo a hľadala vhodnú skrýšu.„Aha!“zvolala a prekročila lavičku.
   Pod stolom bolo trochu menej miesta ako dúfala ale aspoň ju nebolo vidno.

   Dve hodiny a nikde nikoho. Oči sa jej pomaly zatvárali.

   Buch. Luna sa prebrala a pozrela na hodinky. Päť hodín a niekto tam bol. Zdvihla sa ako najrýchlešie vedela.
   „Au“ zakňučala do ticha, keď si pre vyliezaní spod stola silno udrela hlavu.
   „Luna?“ spýtal sa nejaký jej známy hlas z hora.
   „Neville?“ spýtala sa keď konečne zaostryla na osobu, „ čo tu robíš?“
   „Ja... ja... ja...“ Neville očividne nemohol najsť slová.
   „Ty?“ spýtala sa, no pri pohľade na ružovú obálku trčiacu z jeho vrecka jej už bolo jasne všetko.
   „Ja... ja... áno,“ vykoktal nakoniec.
   „Prečo?“ spýtala sa. Myslel to vážne?
   „Luna, ja...“ začal no tentoraz ho už prerušila Luna. Už nepotrebovala vysvetlenia, len prišla bližšie k nemu a silno ho objala.
   „Ďakujem.“